Správa Národného parku Muránska planina: Chceli sme postupne znižovať zastúpenie smreka, ťažbu nám ale predpisuje lykožrút

„Takzvaná bezzásahová zóna A predstavuje 41 % územia národného parku, na ostatnom území sa hospodári. Podľa štúdie, ktorú vypracovala Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene, by sa v obhospodarovanej časti Národného parku Muránska planina malo na pozemkoch vo vlastníctve štátu ročne vyťažiť priemerne približne 36 000 m³ dreva. V skutočnosti v roku 2023 do konca októbra bolo vyťažených 28 578 m³ dreva, takže do konca roka by sme sa mali dostať približne na číslo prognózované Technickou univerzitou vo Zvolene.

Podstatný rozdiel je v tom, že sme chceli vykonávať plánované opatrenia na postupné znižovanie zastúpenia smreka a zvyšovanie stability porastov prostredníctvom upravovania ich štruktúry. Žiaľ, tento rok nám ťažbu predpisuje lykožrút. Aj Správa Národného parku Muránska planina, ako každý iný obhospodarovateľ lesa, je povinná dodržiavať lesný zákon a ten ukladá povinnosť  spracovať kalamitu a tak predchádzať ďalšiemu šíreniu biotických škodcov.    

Vlani bolo mimoriadne sucho. Suché a teplé počasie vyhovuje lykožrútovi, naopak, horské dreviny, akou je aj smrek, s tým majú veľké problémy. Mnohé dreviny reagovali tak, že zhodili lístie už koncom leta, smreky začali usychať. Veľa stromov sa na jar tohto roku neprebralo k životu, alebo boli veľmi oslabené alebo poškodené, časť koruny bola mŕtva.

Lykožrút je bežný druh v lesných ekosystémoch. Je schopný dlhé roky prežívať v relatívne malých populáciách na jednotlivých oslabených stromov, ktoré odumierajú kvôli veku alebo poškodeniu. Ak dôjde k masívnemu poškodeniu lesov na väčšej ploche, napríklad v dôsledku vetra alebo sucha, lykožrúty využívajú príležitosť a veľmi rýchlo sa množia na oslabených stromoch, ktoré už nie sú schopné im odolávať. Začína sa takzvaná gradácia. Lykožrútov je pomerne rýchlo také množstvo, že sú schopné likvidovať aj zdravé stromy.  

Zonácia národného parku je nástrojom na rozlíšenie častí národného parku, v ktorých sa uplatňuje k starostlivosti o les rozdielny prístup. V bezzásahovej zóne A, kde prevažujú prirodzené lesy, sa nehospodári. Tento rok sme tam do konca októbra zaevidovali kalamitu v objeme 18 592 m³, ktorá sa nespracuje. Drevo ostane prírode, bude sa tam po desiatky rokov rozkladať, viazať uhlík a bude slúžiť stovkám druhov hmyzu, húb a iných organizmov, ktoré sú viazané práve na tento substrát. V zónach B a C sa hospodári. Jedným z cieľov hospodárenia je znižovanie zastúpenia smreka, ktorého je v týchto zónach viac, ako je prirodzené.

V zónach B a C sa teda snažíme vyhľadávať smreky napadnuté lykožrútom a spracovať ich skôr, ako z nich vyletí nová generácia. Viac ako 99 % ťažieb, ktoré tento rok zrealizovala Správa Národného parku Muránska planina boli ťažby náhodné, išlo teda o spracovanie kalamity. Týka sa to aj pred niekoľkými dňami medializovanej ťažby. Aj mimo zóny A plánujeme kvôli ochrane druhov, napríklad hlucháňovi hôrnemu alebo fuzáčovi karpatskému, ponechávať časti porastov s nespracovanou kalamitou. To v prípadoch, ak by vykonaním takejto ťažby malo dôjsť k poškodeniu ich biotopov.

Kvôli konfliktu so spomínanou povinnosťou, vyplývajúcou zo zákona o lesoch, však bude musieť ponechaniu nespracovanej kalamity v zónach B a C predchádzať rozhodnutie orgánu ochrany prírody o zákaze alebo obmedzení takejto činnosti,“ uvádza v tlačovej správe Ing. Ján Šmídt, riaditeľ Správy Národného parku Muránska planina so sídlom v Revúcej.