Riport: Jedli na Šariši pred desiatkami rokov hrozil zánik, dnes má pred sebou veľkú budúcnosť

„Keď idem obnovovať porast, v prvej fáze clonnej obnovy vyberám z neho hrab. Ak by som tam nechal čo i len pár jedincov, hrab má agresívnejšie zmladenie ako buk, naletí a potlačí buk. To isté platí aj pri uplatňovaní prírode blízkeho hospodárenia. Takže hrab musí ísť preč a potom môžem rozmýšľať nad tým, ako podporiť prirodzené zmladenie buka. Ak sa to podarí, väčšinou pod buky naletia aj jedle.

V prvých rokoch ich nie je vidieť, pretože sú ukryté pod bukmi. Takto dole dokážu prežiť až do času prvej prečistky. Buky majú výšku dva metre a jedle bývajú iba polmetrové. Keď potom správne zasiahnem, jedľu postupne uvoľním, dostane svetlo a ťahá sa hore. Pri správnej výchove sa tu dá dosiahnuť veľmi slušné zastúpenie jedle v zmiešaných jedľovo-bukových porastoch.

V 80-tych rokoch som bol diplomant u profesora Gogolu na lesníckej fakulte vo Zvolene. On mi vtedy navrhol, aby som preskúmal na tunajších jedlinách hynutie jedle. Skúmali sme vtedy jej zdravotný stav na základe ročníkov ihlíc. Oslabené jedle tvorili menej ročníkov ihlíc a mali slabšie koruny. Dospeli sme k tomu, že jedľa je menej vitálna a hrozí, že z porastov bude vypadávať.

Prešlo 35 rokov a môžem konštatovať, že jedľa je tam, kde jej hrozil zánik, v súčasnosti jedna z najživotaschopnejších drevín. Ak sa nám primerane podarí zredukovať stavy zveri, aby nespôsobovala príliš veľké škody, jedľa dokáže zvládnuť všetky poškodenia, zaliať ich, prežiť a vytiahnuť sa hore. Iná drevina takúto schopnosť nemá. Pritom o jedľu je veľký záujem, vhodná je napríklad na výrobu stavebného reziva. Myslím, že jedľa má veľkú budúcnosť.“

Spoločne so zástupcami Lesného a pasienkového Pozemkového spoločenstva Mokroluh pri Bardejove sme si včera prešli porasty na miestach, kde to pred vyše troma desiatkami rokov vyzeralo tak, že nad jedľou lesníci budú musieť urobiť časom krížik. Opak sa stal pravdou, rastú tu zdravé lesné porasty s vitálnym prirodzeným zmladením a vysokým zastúpením jedle, ktorá dosahuje obdivuhodné dimenzie. Skúsený lesnícky praktik si myslí, že je to aj jemnešími lesníckymi postupmi, ktoré sú tu uplatňované. Urbárnici z Mokroluhu využívajú pri ťažbe dreva na 90 percent jednotlivý účelový výber.

„Vidíme, že tu miestni urbárnici podsádzajú buk a pomáhajú tak jedli, ktorá je tým pádom zatienená, zároveň je dobre ukrytá pred zverou. V prerezávkach a prebierkach je postupne uvoľňovaná a uprednostňovaná, takže jej zastúpenie v porastoch sa postupne zvyšuje. Podsádzaním buka tak lesníci vytvárajú pre jedľu vhodnejšie prostredie a pomáhajú jej odolať enormnému tlaku zveri,“ povedal mi Ing. Rimarčík.

Článok o hospodárení Lesného a pasienkového Pozemkového spoločenstva Mokroluh si budete môcť prečítať v časopise LES & Letokruhy.

Jozef Marko