Poznámka: Vlastníci lesov v národných parkoch, reforma ochrany prírody, podsúvaná lož a iba jedna z mnohých pochybností
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Odporcom takzvanej reformy národných parkov, ako je prezentovaná v novele zákona o ochrane prírody a krajiny, je podsúvané jej zástancami a proochranárskymi médiami, že chcú zrušiť národné parky. Je to ďalšia z radu lží, ktoré sú účelovo servírované laickej verejnosti. Pravda je taká, že vlastníci a obhospodarovatelia lesov dlhodobo požadujú spravodlivú a ekonomicky udržateľnú ochranu prírody a podporujú jej reformu.
Foto: Ing. Marek Nosko
Muránska planina
„Nedávno nás potešil názor prezidentky Slovenskej republiky Zuzany Čaputovej, ktorá považuje Triglavský národný park v Slovinsku za inšpiráciu pre Slovensko. Ten národný park, ktorý má dva medzinárodné statusy - národný park IUCN kategórie II (národný park) a kategórie V (chránená krajina ) = prírodný park. V zmysle smernice IUCN treba tento systém chápať tak, že každá z kategórií je hodnotná niečim iným. Ich číslovanie I až VI nevyjadruje žiadnu hierarchiu,“ hovorí Milan Ovseník, predseda ÚNIE regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska a spoluautor Petície za udržateľné prírodné parky – Perspektíva a budúcnosť ochrániť Slovensko pred zmenou klímy, ochrániť prírodu aj ľudí.
V tejto súvislosti pripomína, že v rokoch 2018 - 2019 prebehli diskusie a vláda schválila Stratégiu environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 nazvanú Zelenšie Slovensko. Pripravili ju podľa jeho slov odborné autority a procesov sa aktívne zúčastnili aj mimovládne organizácie, napr. BROZ - Bratislavské regionálne ochranárske združenie, Lesoochranárske zoskupenie VLK, Ochrana dravcov na Slovensku, PRALES, o.z. a WWF Slovensko.
Zacitujme si, čo obsahuje tento strategický dokument v časti 2.3 s názvom Zjednodušiť systém a dodržiavať bezzásahovosť v najvyššom stupni ochrany:
Prehodnotí sa systém chránených území a jednotlivých stupňov ochrany na celom území Slovenska. Slovenská republika má v porovnaní s EÚ vysoký podiel chránených území na celkovej rozlohe štátu. Tieto územia však v minulosti neboli budované v súlade s medzinárodnými štandardmi. Často vznikali bez dostatočnej spolupráce s vlastníkmi a užívateľmi daných pozemkov. Ochrana a starostlivosť o tieto územia v mnohých prípadoch nie je dostatočná.
Do roku 2030 bude s cieľom účinnej ochrany prírody celá sústava chránených území prehodnotená za účastí všetkých zainteresovaných subjektov a na základe najlepšej praxe, kritérií IUCN a lokálnych potrieb. V prípade národných parkov sa prehodnotenie zabezpečí najneskôr do roku 2024. Zohľadní sa úplnosť a reprezentatívnosť ekosystémov, zachovanie druhov medzinárodného a národného významu a ohrozených druhov a biotopov. MŽP SR posúdi efektivitu starostlivosti o chránené územia podľa rámca vypracovaného Svetovou komisiou IUCN pre chránené územia. Dosiahne sa optimalizácia systému chránených území.
Najviac zachované prirodzené biotopy bez potreby aktívnej starostlivosti ostanú, alebo budú zahrnuté v tzv. bezzásahových územiach. Zahrnutie týchto území do bezzásahového režimu bude prebiehať so súhlasom vlastníka, s využitím napríklad finančnej kompenzácie alebo zámenou pozemkov. Okrem toho sem bude možné zahrnúť len so súhlasom vlastníkov, užívateľov a orgánu ochrany prírody aj iné súkromné alebo aj štátne územia. Bezzásahovosť by sa nemala dotýkať existujúcich legálnych funkčných stavieb.
Povedzme si bez toho, aby sme boli pre alebo proti novele zákona o ochrane prírody a krajiny, je logické najskôr meniť správu pozemkov iba v národných parkoch a až potom revidovať celú sústavu chránených území? A to je iba jedna z mnohých pochybností, ktorú o takzvanej reforme národných parkov majú tí, ktorých sa bezprostredne týka...
Jozef Marko
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
