Poznámka: Podľa aktivistov lesy v Karpatoch miznú, lesníci vedia, že sú obnovované. A čo verejnosť?
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
A je to tu opäť! Organizácia na ochranu životného prostredia Greenpeace znova vytiahla osvedčený nástroj pôsobenia na emócie laickej verejnosti – satelitné zábery. Aktivisti ich samozrejme opakovane vyhodnotili tak, že podľa nich pohorie Karpaty, ktoré sa sčasti nachádza aj na území Slovenska, stráca lesné porasty alarmujúcou rýchlosťou.
Foto: Jozef Marko
Lesníkmi obnovované lesné porasty v Karpatoch
Greenpeace tvrdí, že v priebehu uplynulých dvoch storočí prišli Karpaty v dôsledku ťažby dreva v siedmich krajinách, z ktorých päť predstavuje členské štáty EÚ, o vyše 7 350 km2 tzv. korunového zápoja. Ide o dvakrát väčšiu plochu ako spoločne zaberajú Paríž, Berlín, Rím, Budapešť, Brusel a Varšava, vysvetľuje Greenpeace. Vyhlásenie ekoaktivistov včera zverejnila agentúra TASR.
A Greenpeace samozrejme ešte zatlačila na pílu tvrdením, že „každú hodinu strácame kvôli ťažbe dreva viac ako štyri hektáre karpatských lesov." Greenpeace upozorňuje, že rýchle ničenie lesov zatiaľ nedokázali zastaviť žiadne ochranné opatrenia okrem prísnych rezervácií a bezzásahových zón. Dodáva tiež, že pri súčasnom tempe takto zmizne do roku 2050 v porovnaní s rokom 2000 skoro 20 percent karpatského korunového zápoja. Obnova komplexnosti lesných ekosystémov v zasiahnutých oblastiach pritom potrvá dlhšie než ľudský život.
Aktivisti teda ďalej účelovo odmietajú akceptovať, že tak ako človek postupne prežíva detstvo, mladosť, dospelosť a starobu, aj lesný porast sa vyvíja a jeho rastové fázy predstavujú rozdielne dlhotrvajúce úseky života porastu. Lesníci preto musia znova a trpezlivo vysvetľovať verejnosti, že prvou rastovou fázou lesa je nálet (stredná výška semenáčikov neprekročila 50 centimetrov) alebo umelou výsadbou založená kultúra.
Druhou rastovou fázou porastu je nárast, ktorý vznikol prirodzenou obnovou, pričom jedince v ňom dosiahli priemernú výšku 50 – 150 cm. V prípade umelej obnovy ide o zabezpečené kultúry. Čiže rovnako ako človek v detstve nemeria 180 centimetrov, ani mladý lesný porast nemá výšku 20 – 30 metrov. Je to prirodzené a logické.
Zároveň by ale verejnosť mala vedieť, že mladé lesné porasty sú zapojené a lesníkmi postupne vychovávané, aby z nich vyrástli stabilné, odolné a zdravé lesy, schopné plniť všetky funkcie, produkčné aj mimoprodukčné, ktoré od nich spoločnosť očakáva a potrebuje.
Lesníci veľmi dobre vedia, že lesy v Karpatoch nemiznú, ale sú obnovované a trvalo udržateľne obhospodarované. Je dôležité, aby to čo najskôr pochopila aj široká verejnosť.
Jozef Marko
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
