PEFC: Musíme reagovať na vývoj klímy a trhu a byť otvorení novým riešeniam, zdôrazňujú v spoločnosti WH DANUBIUS

S mladým tímom WH DANUBIUS sa stretávam v priestoroch prevádzky v Lelesi. Manažérom spoločnosti je Ing. Maximilian Wagner, odborným lesným hospodárom Ing. Bartolomej Rudaš a administratívu a obchod má na starosti Mgr. Anita Wagner. Súčasťou tímu je aj Jarmila Fanová, ktorá sa venuje účtovníctvu a ekonomike. „Odkedy som sem prišiel pracovať, snažím sa uplatňovať citlivejšie, prírode blízke lesnícke postupy, napríklad skupinový clonný rub a ponechávanie stromov na dožitie. Keď sme v minulom roku absolvovali kontrolný audit na obnovu certifikátu PEFC, tak sme ho nielen obhájili, ale audítor mohol skonštatovať, že hospodárime trvalo udržateľným spôsobom nad rámec platnej legislatívy v súlade s nadštandardnými požiadavkami systému PEFC,“ hovorí Ing. Rudaš.

Podľa jeho slov sú na obhospodarovanom lesnom majetku výrobné podmienky rozmanité, pretože sa tu nachádzajú lesy na aluviálnych nížinách, pri Latorici lužné lesy od mäkkých, cez prechodné až po tvrdé luhy a pri Kráľovskom Chlmci sa nachádzajú porasty na viatych pieskoch na andezitovom podloží. Pôvodné dubovo-hrabové lesy boli premenené na agátiny. „Ťažko dnes povedať, ktoré sú výmladkové generácie, sú totiž v mladom veku 20 – 25 rokov tak pozahnívané, že koruny usychajú. Prestarnutý koreňový systém agátov stráca po 60 rokoch koreňovú výmladnosť. Ostáva len pňová výmladnosť, ale ak sú pne zasiahnuté hnilobou, tak to postihuje celý strom. Riešime to tak, že tam, kde je to možné, potláčame agát mechanicky – raz až dvakrát za rok realizujeme plecie ruby. Na niektorých miestach, kde sa nachádzajú aj invázne dreviny, najmä pajaseň žliazkatý a okolo Latorice aj javorovec jaseňolistý, budeme musieť postupovať chemickou cestou. Aj Štátna ochrana prírody SR konštatuje, že účinná je len chemická likvidácia pajaseňa žliazkatého,“ vysvetľuje Ing. Rudaš.

Odumierajúci agát a invázne dreviny zamýšľajú nahradiť tunajší lesní hospodári dubom zimným, zmiešaným s cerom, hrabom a javorom mliečnym. Chcú dosiahnuť pestré drevinové zloženie a reagovať tak na dopady klimatických zmien, badateľné v súčasnosti na chradnutí niektorých druhov drevín. Predpokladajú, že drevinovo a priestorovo pestrejšie porasty budú odolnejšie v budúcnosti proti vplyvom zmeny klímy a škodlivým činiteľom. Spomínajú si na devastačné účinky grafiózy duba spred 30 tich rokov, kedy uschli až 12 hektárové plochy 80 – 90 ročných dubových porastov. V súčasnosti je mementom usychanie jaseňa v dôsledku pôsobenia huby. Spúšťačom chronického chradnutia jaseňa sa stali záplavy roku 2010, kedy boli najviac postihnuté porasty za medzihrádzovými priestormi, pretože tam došlo k zdvihnutiu hladiny spodnej vody a jej stagnácii.

„Treba povedať, že tu máme problém nielen s nadbytkom vody, ale aj s jej nedostatkom na niektorých stanovištiach, zvlášť počas dlhšie trvajúcich suchých období bez vodných zrážok. V týchto podmienkach sa veľmi dobre darí práve agátu. Preto nesúhlasíme s ochranármi, ktorí považujú agát za drevinu, ktorá na Slovensko nepatrí. Potom by sme mohli hovoriť aj to, že kukurica tu nie je pôvodná a preto sa tu nesmie pestovať. Rovnako ako agát, sú dôležité aj šľachtené topole. Klimatické podmienky sa menia, priemerná ročná teplota sa zvyšuje a aj s ohľadom na to, aké lesy chceme zanechať nasledujúcim generáciám, musíme využívať dreviny, schopné prispôsobiť sa týmto zmenám. A v našich podmienkach sú to aj agáty a šľachtené topole. O agátové drevo je obrovský záujem na trhu, využíva sa najmä na výrobu záhradného nábytku. Takisto drevo zo šľachtených topoľov je pre odberateľov veľmi zaujímavé, spomeniem napríklad koncern IKEA. Okrem toho výrobcovia paliet nahrádzajú smrekové drevom topoľovým. Preto považujem za dôležité reagovať na vývoj klímy i trhu a byť otvorený novým riešeniam,“ dopĺňa informáciu Ing. Wagner.

Certifikáciu lesov považuje manažér WH DANUBIUS za veľmi dôležitú, predovšetkým z pohľadu medzinárodného obchodu s drevom, pretože najmä obchodní partneri zo zahraničia certifikát, garantujúci trvalú udržateľnosť obhospodarovania lesov a kvalitu dreva z nich, priamo vyžadujú. Ing. Wagner dodáva, že spoločnosť, ktorú riadi, ostane certifikovaná iba v schéme PEFC, pretože FSC zakazuje používanie chémie v lesných porastoch. Na lesnom majetku, obhospodarovanom spoločnosťou WH DANUBIUS, sa však v boji s inváznymi a poškodenými drevinami bez chémie nezaobídu.

Jozef Marko