Národné lesnícke centrum: Výška finančnej podpory pre lesné hospodárstvo výrazne klesá

Podľa NLC v úvode konferencie predstavila Ing. Martina Štěrbová, PhD. z Lesníckeho výskumného ústavu Zvolen postup participatívnej tvorby Národného lesníckeho programu SR na roky 2022 - 2030, ako aj roly jednotlivých zainteresovaných aktérov pri vypracovaní tohto strategického národného dokumentu.

„Hlavným rozdielom pri príprave nového Národného lesníckeho programu bol hlavne princíp participácie. To znamená účasť širokého spektra zainteresovaných strán, ktoré mali možnosť diskutovať o návrhoch cieľov a opatrení nového NLP a do určitej miery ich ovplyvniť. Účasť verejnosti vychádza zo všeobecného záujmu rôznych skupín v spoločnosti na využívaní a ochrane lesa. Dobrá participácia má potenciál vytvárať väčšiu dôveru v konečný výsledok, ako aj v inštitúcie, ktoré ho tvoria,“ doplnila koordinátorka tvorby Národného lesníckeho programu Martina Štěrbová.

V tlačovej správe NLC je ďalej uvedené, že prognózu dlhodobého potenciálu pestovania lesných porastov so zastúpením smreka ako ekonomicky najvýznamnejšej lesnej dreviny v podmienkach zmeny klímy prezentoval Ing. Martin Moravčík, CSc. z Lesníckeho výskumného ústavu Zvolen. „Dlhodobý trend poklesu zastúpenia smreka v lesoch SR v dôsledku pôsobenia škodlivých činiteľov a obmedzujúcich podmienok ochrany prírody je preukázateľný. To má negatívny dopad ako na produkčnú funkciu lesov, tak aj na ekonomickú životaschopnosť ich obhospodarovateľov.“

Tiež pripomenul, že do roku 2030 prejde v národných parkoch do piateho (bezzásahového) stupňa ochrany ďalších 76 tisíc ha smrekového lesa so zásobou 21 mil. m3 v dôsledku rozšírenia týchto území na 75 %. Dôležitou súčasťou konferencie bola prezentácia Ing. Milana Sarvaša, PhD. z Ústavu lesníckeho poradenstva a vzdelávania Zvolen, k téme Intervenčnej stratégie pre lesné hospodárstvo v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 – 2027. Ako poznamenáva: „Výška podpory pre lesné hospodárstvo z projektových opatrení Programu rozvoja vidieka na roky 2023 až 2027 výrazne klesla, a to na hodnotu 72 mil. €. To ani zďaleka nezodpovedá významu lesov pre zmierňovanie dôsledkov a adaptáciu krajiny na zmenu klímy.“

Pre porovnanie, v rokoch 2014 - 2020 bola podpora v rámci projektových opatrení vo výške 167 mil. € a v rokoch 2007 - 2012 dokonca viac než 196 mil. €. Fakt o podfinancovaní lesného hospodárstva podčiarkujú aj údaje z poslednej Zelenej správy o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2020. Na zabezpečenie trvalo udržateľného prírode blízkeho obhospodarovania lesov bola vyčíslená potreba dofinancovania lesného hospodárstva SR na úrovni viac ako 100 mil. € v roku 2021, a to najmä na zmiernenie dopadov podkôrníkovej kalamity, realizáciu vodozádržných opatrení, výstavbu a rekonštrukciu lesnej cestnej siete a obnovu strojno-technologického vybavenia.

Hospodársky výsledok lesného hospodárstva za rok 2020 v objeme 25,51 mil. € bol v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi 2015-2019 najnižší, najmä kvôli rastu jednotkových nákladov pestovnej a ťažbovej činnosti, mzdových nákladov, poklesu ťažby surového dreva a jeho priemerného speňaženia. Naproti tomu lesnícky sektor odviedol do rozpočtov štátu a obcí dane v objeme 60,84 mil. € a ďalších 68,24 mil. € v podobe sociálnych a zdravotných odvodov za zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby.

Zvyšujúce sa náklady, vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, ako aj znižujúci sa objem podpory pre lesné hospodárstvo z projektových opatrení, či pokles zásob smrekového dreva nás núti zamýšľať sa nad budúcou ekonomickou situáciou lesného hospodárstva. Jedno je však už teraz isté – v rámci súčasného ekonomického nastavenia systému podpory je zabezpečovanie trvalo udržateľného prírode blízkeho obhospodarovania lesov, so zvyšujúcim sa dopytom po mimo-produkčných funkciách lesov, neudržateľné a to hlavne pre malých obhospodarovateľov lesov. Preto je možné predpokladať, že podiel tržieb z predaja dreva na úrovni 80% sa znižovať nebude.