Komentár: Rozpačité blues

Z pohľadu žurnalistu si každá informácia zaslúži kritickú analýzu. V prvom rade chcem konštatovať, že recenzenti podľa môjho názoru odviedli dobrú, poctivú prácu. Zber dát posudzovaného výskumu sa uskutočnil v rokoch 2019 až 2021, pre účely analýz bol rozdelený do dvoch sezón. Autori posudku konštatujú, že v štúdii sa „nachádzajú viaceré nezrovnalosti a nepresnosti, ktoré môžu nezainteresovaného čitateľa nabádať k nadmernému zovšeobecňovaniu publikovaných výsledkov“. 

V hlavných pripomienkach autori posudku konštatujú, že zber vzoriek, vykonaný v dvoch sezónach, je v druhej sezóne dvojnásobne vyšší a taktiež rozdielna intenzita zberu vzoriek v rôznych územiach prezrádzajú, že išlo skôr o náhodiný a nesystematický zber. Výskumníci nevysvetlili fakt, ako je možné, že pri výrazne vyššom počte identifikovaných jedincov v druhej sezóne došli v oboch sezónach k rovnakému odhadu počtu jedincov, vždy cca 1 000. Pričom v druhej sezóne bolo zachytených menej ako 6 % identických jedincov ako v prvej, z čoho vyplýva, že vyrátané populačné odhady za obe sezóny sa mali skôr sčítať ako spriemerovať. 

Autori posudku vyčítajú taktiež jednoznačne nedostatočné vzorkovanie populácie v teréne. Na základe toho nie je možné urobiť korektný dohad početnosti medveďa pre celé Slovensko, ale len vo vybraných územiach areálu, avšak reálne porovnanie s predchádzajúcou štúdiou (Paule, 2015) v kontexte metodických rozdielov naznačuje zväčšenie populácie na Slovensku za necelú dekádu. Médiá však výsledok výskumu publikovali s tým, že na Slovensku je okolo tisíc medveďov a populácia zrejme nie je premnožená. Nuž, komu prospeje takýto výskum? Pripadá vám to dôveryhodné?

Keď som si správu dočítal, v rozpakoch som si kládol otázku, čo mám o nej napísať. Neublížim tým recenzentom? Mimochodom, vzhľadom na cenu zaplatenú za výskum (asi 400 000 €) by bolo zaujímavé vedieť, čo by na takýto výskum povedal útvar Hodnota za peniaze. Bohužiaľ, už si začíname zvykať na to, že vo verejnom priestore sa na Slovensku objavujú len tie informácie, ktoré sú „pohodlnou pravdou“. Čo sa nehodí, to sa ututlá. Autori hneď v úvode oponentúry prosia o zverejnenie ich posudku v plnom znení spolu s finálnou verziou výskumnej správy. Nuž, uvidíme, či sa dočkáme...

Nevedno prečo mi pri čítaní oponentského posudku prišlo na um Rozpačité blues. Tak sa volá pesnička Jara Filipa a Milana Lasicu. Ak si nájdete čas, vypočujte si ju. Možno pochopíte, prečo mi práve táto pesnička vŕtala v mozgu.

Peter Gogola