Komentár: Posledné týždne sú poznačené výrazným záujmom médií a politikov o kalamitu na Horehroní, už v roku 2022 však bolo potrebné hľadať riešenia na elimináciu rizík

Z týchto údajov jednoznačne vyplýva, ako sa vyvíjala  kalamita na OZ Horehronie od roku 2020. Ďalej je z nich zrejmé, že už v roku 2022 bolo potrebné hľadať riešenia na elimináciu rizík. Podotýkam, že všetkých – vodoochranných, protipovodňových, protipožiarnych aj environmentálnych. V tomto období sa tieto veci pre mňa z nepochopiteľných dôvodov neriešili. Neriešili ich kompetentní politici a manažéri. A nezaujímalo to ani médiá.  

Nedovolím si tvrdiť, že by sa podarilo situáciu definitívne zvrátiť. No mala sa minimálne naštartovať spolupráca s odbornými organizáciami v lesnom hospodárstve. Nehovoriac o tom, že  by  pre poškodené oblasti bolo prínosom, ak by sa s vodoochrannými a protipovodňovými aktivitami začalo už pred dvomi rokmi. V období, keď ceny dreva  „lámali“ rekordy a finančných prostriedkov bolo omnoho viac, ako je tomu dnes.

Nové vedenie štátneho podniku LESY SR začalo rok 2024 s takmer 400 tisíc m³ smreka poškodeného lykožrútom. To nie je výhovorka, ako sa nám mnohí snažia podsúvať. Toto neutešené číslo vyjadruje skutočnosť, v akom stave sa nachádzajú smrekové porasty  v regióne. A prognózy Lesníckej ochranárskej služby bohužiaľ nie sú veľmi priaznivé. Predpokladajú, že intenzita poškodenia smrekových porastov bude kulminovať v horizonte nadchádzajúcich dvoch – troch rokov.

Aj preto je potrebné oveľa pružnejšie reagovať na danú situáciu. Vychádzajúc zo skúseností pri spracovaní kalamít veľkého rozsahu v roku 1996 v Osrblí a na Horehroní, kalamity z roku 2004 v Nízkych a Vysokých Tatrách a ďalších kalamít v posledných 20-tich rokoch, sa okamžite začalo s podrobným monitoringom napadnutých lokalít a komunikáciou so zainteresovanými subjektmi.

Čo teda urobilo nové vedenie štátneho podniku LESY SR?

• Iniciovali sme vyhlásenie mimoriadnej situácie na Horehroní.
• Zorganizovali sme návštevu ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v Čiernom Balogu.
• Zriadili sme kalamitný štáb, ktorý riadi činnosti v súvislosti kalamitou v rámci LESY SR, š. p.
• Zmluvne sme dohodli s Národným lesníckym centrom vypracovanie projektu revitalizácie poškodených plôch a projektu ochrany lesa.
• Technická univerzita vo Zvolene nám na základe zmluvy vypracuje protipožiarny projekt a projekt protipovodňových opatrení.
• Na pravidelnej báze prebiehajú pracovné stretnutia so zástupcami obce Čierny Balog, za účelom informovanosti verejnosti o aktuálnej situácii.
• V apríli uskutoční Národné lesnícke centrum letecké snímkovanie celého územia Horehronia a časti Poľany pre zistenie presného stavu kalamitou poškodených porastov.
• Zaviazali sme sa, že kalamitu, ktorá bola zaevidovaná k 31. 3., spracujeme do troch mesiacov.
• Dennodenne riešime situáciu na OZ Horehronie s cieľom minimalizovať škody.

Aj napriek našej snahe a záujmu vysporiadať sa s kalamitou, nebude jednoduché eliminovať niektoré negatívne dopady. Predovšetkým mám na mysli zaužívaný komfort a stereotypy (v dobrom slova zmysle) miestnych obyvateľov a návštevníkov regiónu, ktoré budú výrazne narušené.      

Musím však skonštatovať, že slúži ku cti občanov obce Čierny Balog, že sa zaujímali a zaujímajú, v akom stave sú porasty v ich okolí. A aj keď tento záujem nemusí byť vždy príjemný, určite je v občianskej spoločnosti dôležitý a pre štátny podnik LESY SR zaväzujúci.     

RNDr. Peter Morong, výrobno-technický riaditeľ LESY SR, š. p.