Komentár: Pohľad na vlka od emócií k objektivite

Niekto by sa mohol tiež opýtať, čo si myslíme o regulácii voľne žijúcej zveri v iných oblastiach. Ide do značnej miery o nespochybniteľnú prax, ktorá je založená na zásadách ochrany životného prostredia a prírody. Pričom v niektorých krajinách to zahŕňa dokonca aj prísne chránené druhy, ako napr. kozorožca. A to nás zákonite privádza k ďalšej otázke: Prečo je také ťažké povoliť podobnú reguláciu pre vlky alebo medvede s použitím rovnakého odôvodnenia (ochrana prírody)?

V súčasných debatách existuje jedna skupina (medzivládne organizácie a občianske združenia a spolky, zamerané na úplnú ochranu vlka), ktoré sú zásadne uzavreté voči racionálnym argumentom. A práve tieto skupiny sú najhlasnejšie a práve ony v praxi sťažujú debaty a riešenia.

V prípade obhospodarovania pasienkov exitujú dva základné motívy. Na jednej strane je to silná motivácia a povinnosť zachovať to, čo človek zdedil po predchádzajúcich generáciách, teda zachovať kultúrne dedičstvo a krajinu a spravovať ju tak, ako to robili naši predkovia. Mnohí sa už teraz cítia zaviazaní k tomuto dedičstvu prispieť svojou prácou.

Druhý motív je samozrejme ekonomický. Teda využívanie pôdy na generovanie zisku. Tento zisk však nie je reálny, pretože sa vo všeobecnosti nezohľadňujú plné náklady. Ak uprednostním čisto ekonomický aspekt, potom sa akékoľvek dodatočné výdavky okamžite stanú extrémnou záťažou pre systém a objektívne vzaté, musia viesť k jeho opusteniu.

A tu sa dostávame hneď k ďalšiemu problému: Aké pocity majú chovatelia oviec alebo dobytka, keď sa hrozba vlkov stane hmatateľnou? Veľa ľudí nechápe tých, ktorí chovajú ovce alebo dobytok, alebo niekoho, kto sa musí vo všeobecnosti vyrovnať s prírodnými stratami. Často títo ľudia poukazujú na to, že aj tak pôjdu tieto zvieratá na porážku. Sú to veci, s ktorými musia žiť a na ktoré so zvykli. Teraz sa chovateľ hospodárskych zvierat navyše stretáva so stratami, spôsobenými útokmi veľkých predátorov.

Mnoho neznalých ľudí sa môže pýtať, kde je tu rozdiel? Verím, že vlastníci domáceho alebo hospodárskeho zvieraťa chápu, čo pre nich znamená vidieť ako ich zvieratá trpia a súčasne, akí sú bezradní, keď ich nemôžu ochrániť. Vidieť trpieť a umierať vlastné zviera alebo zvieratá po útoku veľkého predátora (vlka, medveďa), prirodzene vždy vyvoláva tieto pocity. Nikomu nie je ľahostajné vidieť trpieť zviera a u bežných ľudí to prirodzene vyvoláva emócie.

Tieto emócie sú obzvlášť intenzívne, keď sa regulácia zdá byť beznádejná. Áno, čitatelia článku môžu namietať, že je možnosť využiť elektrický ohradník na ochranu stáda. Žiaľ, ochrana stáda je v mnohých regiónoch sotva uskutočniteľná a práve tu začína problém. Dôvody nie sú len ekonomické. Existujú aj argumenty z hľadiska životného prostredia a ochrany prírody. Toto je ten bod, ktorý často medzivládne organizácie a občianske združenia a spolky, zamerané na úplnú ochranu vlka, radi prehliadajú.

Neuvedomujú si, že oplotenia uzatvárajú príležitosti a biotopy aj pre inú, voľne žijúcu zver. A to sa netýka len veľkých zvierat, ale aj obojživelníkov a plazov. Každý človek, ktorý o sebe hovorí, že je milovníkom zvierat, si musí uvedomiť, že takéto oplotenie voči predátorom (100 % ochrana nie je nikdy možná) predstavuje masívny zásah do ochrany prírody.

Čo sa týka strážnych psov, tak takéto psy pracujú iba pri stáde, ktoré poznajú a ktoré je stabilné. Okrem toho musia byť k dispozícii riadne vyškolení pastieri. A práve tam sa dosiahne limit nákladov. Je ďaleko od ekonomického.

Dnes už existujú modelové výpočty, ktoré sú zamerané na efektívnu a komplexnú ochranu hospodárskych zvierat. Podľa nich sa výdavky na dobytčiu jednotku (DJ), ktorá sa pasie na pasienkoch, pohybujú niekde okolo 500 eur.

Napríklad v Južnom Tirolsku sa na alpských pasienkoch pasie 40 000 DJ, čo znamená, že na ochranu hospodárskych zvierat sa vynakladá 20 miliónov eur. To je približne toľko, koľko sa vynakladá na priame dotovanie horského poľnohospodárstva.

Podľa dostupných údajov sme v roku 2024 na Slovensku mali 233 144 DJ. V prípade, že by sa na pasienkoch páslo 10 % z uvedených DJ, tak sa dostaneme k sume 11 657 200 eur.

Z pohľadu verejného sektoru predstavovali dotácie v Nemecku na ochranu hospodárskych zvierat v roku 2020 hodnotu 10 miliónov eur. Vo Švajčiarsku sú ročné náklady v prepočte 107 000 až 160 500 eur na vlka.

Čo by medzivládne organizácie a občianske združenia a spolky, zamerané na úplnú ochranu vlka malo naozaj trápiť je fakt, že sa zrazu míňa toľko peňazí na druh (vlka), ktorý už nie je ohrozený. Tieto peniaze by sa mohli oveľa efektívnejšie využiť v iných oblastiach ochrany prírody a práve to sú tie, ktoré momentálne chýbajú v iných oblastiach ochrany prírody a životného prostredia.

Dnešné kultúrne krajiny sú obhospodarované plemenami hospodárskych zvierat a oviec. Musíme prestať uprednostňovať jednotlivé veci pred všetkým ostatným a odstraňovať ich z celku.

V kultúrnych krajinách každé divé zviera, ktoré nie je nejakým spôsobom obhospodarované, spôsobuje problémy. Nie je to inak ani napr. pri jeleňovi alebo diviakovi. Prečo sú potom z toho vylúčené veľké šelmy...?

Ing. Ján Krnáč