Komentár: O dotovaní približovania koňmi v lesníctve

Poďme ale k podstate veci. Takéto smerovanie lesníctva nesie so sebou potrebu väčšieho využívania animálneho  približovania. Oproti roku 1950, kedy v bývalej ČSSR pracovalo v lesnom hospodárstve 629 000 (Messingerová, Stanovský, 2013) koní sa situácia trochu zmenila. A nielen v počte koní v lese. Služby v lesníctve sú hlboko podhodnotené a subdodávateľský systém ešte viac ukrajuje plácu, ktorá ide k samému lesnému robotníkovi - to je notoricky známy fakt. Spomínaný úderný tím vypustil do éteru informáciu, že chcú zvýšenie počtu koní v lese dotovať. A tu je v tráve schovaný kameň, na ktorý naša kosa s koňmi narazí. 

Najmä ak dotované budú kubíky, tak, ako o tom vrabce čvirikajú. Totiž v takomto subdodávateľskom systéme sa ku koňovi a kočišovi z oných dotácií dostane málo alebo nič. Peniaze sa stratia po výplatnej ceste alebo otvorene len zvýšia zisk hlavného dodávateľa. Dalo by sa povedať, že cieľ bude aj tak dosiahnutý - bude viac koní, lebo hlavní dodávatelia budú chcieť viac zarobiť. Ak by sme sa hrali len na odfajknutie jedného z bodov programu, tak je všetko v poriadku. ALE - VHS ako aj spomenuté formy PHS vyžadujú precízne vykonanie vyťahovania dreva z porastu a to nám hocikto a ešte k tomu takmer zadarmo neurobí. Na takúto prácu potrebujeme dobrých kočišov, ktorých práca baví. Nikoho však nebaví taká práca, ktorá nenapĺňa svoju základnú funkciu a to poskytnutie dostatočných financií na slušný život.

Kto nám dnes pracuje s koňmi? V hrubom zjednodušení máme v lese dva typy furmanov.  Jeden typ, to sú dnes už stereotypoví byvalí lesní robotníci, ktorí až priveľmi zvyknú pozerať na svet cez dno pollitrovky. Ani pláca im nevonia, ale lepšiu nikde nedostanú. Takí po fajronte ostanú s koňmi na doline v konici so zásobou "pohonných hmôt" a nejakým proviantom a pod hrozbou nedodania toho prvého sú donútení k starostlivosti o zviera. A pomaly ale isto nám, kvôli výške výplaty, bude tento typ prevyšovať.

Druhý typ furmana, ktorý sa ešte u nás vyskytuje a patrí pomaly do červenej knihy ohrozených druhov je furman, ktorý sa narodil s opratami v ruke a už perinka mu "voňala" spoteným koňom. Ten sa ani nenaje, kým nemá obriadené kone. Šikovný chlap, ktorého možno vyškoliť na prvotriedneho kočiša pre potreby prírode blízkeho obhospodarovania lesa. Lenže takého treba aj dobre zaplatiť, lebo radšej bude po Európe jazdiť na kamióne alebo v Taliansku kone boháčov hrebelcovať za podstatne vyžšiu mzdu.

Tieto typy furmanov som si nevymyslel. Oba extrémne prípady poznám osobne, dokonca (kým prvý ešte žil) pracovali pre jedného dodávateľa, v jednej doline, ale v iných porastoch. Ten dobrý furman jednoducho nemohol zniesť toho vysokopercentového a hlavne jeho spôsob zaobchádzania so zvieraťom. Jediný spôsob ako vedel koňovi pomôcť, bola hrubá lieskovica a jej aplikácia na miesto, kde koňský chrbát stráca svoje pekné meno. A kone? Tie na seba zarobia a zase sa v Poľsku kúpia nové - stoja oveľa menej ako u nás.

Som hlboko presvedčený, že dotovanie samej činnosti približovania dreva koňmi povedie síce k zväčšeniu počtu koní v lesnom hospodárstve, ale na úkor kvality vykonávaných prác a starostlivosti o kone. Okrem toho, je tu ešte jeden problém, ktorý treba mať na pamäti a ktorý by sa pri dotovaní približovania mohol nepriamo tiež prehĺbiť. Problém má aj meno: národné plemeno Norik muránskeho typu.

Národné plemeno špeciálne vyšľachtené na potreby lesného hospodárstva v horských terénnych podmienkach. Kedysi "produkcia" na Muráni nestíhala a pracovalo niekoľko stredísk, dnes máme na Muráni 160 kusov plemenného stáda, ročná produkcia štvorročných, vycvičených koní je niekde medzi 20 - 25 ks. Malé čísla, ak hovoríme o národnom plemene. Ale k veci.

Norika z Muráňa s pasom, výcvikom a všetkým ostatným kúpime v súčasnosti za cca 2 200 eur. Trojročného koňa, (vraj) vycvičeného v Poľsku kúpime aj za 1800 eur, na slovenskom oranžovom portáli s inzerátmi predáva (podľa pravopisu) akýsi Poliak v Námestove dvojročného žrebca, naučeného vraj všetko za 1 650 eur. To som hľadal 15 minút narýchlo, popýtať sa, pošpekulovať, poprípade dojednať sa - dá sa koňa zohnať možno aj za polovicu ceny Norika muránskeho.

Iste, Muráň sa nemusí báť, že svojich 25 koní nepredá, kone sú zajednané na pár rokov dopredu. Ale je to 25 koní. To je 55 000 eur ročne z predaja. Tu netreba byť ekonómom, aby bolo zrejmé, že je to trochu málo na udržanie celého plemenného stáda a zaplatenie opatrovateľov.  

Ako bude dotovanie približeného dreva motivovať dodávateľov prác, aby kúpili Norika? Odpoveď je jasná - nijak. Samozrejme, dodávateľ prác v lesníctve nemusí mať žiadnu motiváciu v udržaní existencie národného plemena. Je to podnikateľ a ako taký musí predovšetkým pozerať na svoj ekonomický výsledok. Patriotické pohnútky do biznisu nepratria, iba ak sa dá na nich zarobiť.  Záležať na Norikovi by malo štátu, ministerstvu, národu - je to koniec-koncov národné dedičstvo. Preto by sme nemali zavádzať nijaký mechanizmus, ktorého nepriamym dôsledkom bude zhoršenie situácie iného a súčasne priamo dotknutého národného záujmu.

Dotovanie približovania koňmi bude motivovať k zvýšeniu počtu koní v lese. Avšak bez vynútenia si približovania koňmi v zmluvách s dodávateľmi prác môže byť málo účinnym mechanizmom. Ak aj bude v zmluvách, nemáme záruku, že peniaze pôjdu ku koňom a kočišom. Môžeme mať istotu, že našim Norikom muránskym určite nepomôže. Ale bez nejakého stimulu sa nikam nepohneme. Myslím si, že oveľa lepším spôsobom by bolo dotácie smerovať na presne stanovené ciele prostredníctvom komplexného systému: produkcia-nákup-chov-využitie a to celé s dôrazom na Norika muránskeho.

Čiže, prostredníctvom dotačných mechanizmov:

• podporiť a rozvinúť chov Norika muránskeho typu ako národného plemena
• dofinnacovať nákup koní na domáci trh
• dotovať kontrolovaný chov týchto koní - dodácie iba pri pravidelných kontrolách zdravia a podmienok chovu, absencia nepovoleného rozmnožovania  (podobne ako v kynológií)
• čiastočná podpora činností v lesnom hospodárstve, poľnohospodárstve a agroturistike.

Jednoducho, ak má byť celý program s koňmi úspešný a zmysluplný, musí byť prepracovaný, kocepčný a vybudovaný nie na stole počas "búrky mozgov".  Kone totiž môžeme úspešne aplikovať aj v prípade kombinovaných technológií spolu s harvestertovými uzlami pri technologických postupoch s tzv. medzipoľom (Lukáč, 2005). Teória je to pekná, ale bez dopracovania do posledného detailu tu budeme mať rovnaký problém ako s kombináciou harvesterov a pilčíkov – správneho rozdelenia vykonanej práce a jej ohodnotenia.

Samozrejme, dotácie treba chápať ako motivačný element. Už samotné uvažovanie o akejsi rekompenzácií je problematické, pretože namiesto relevantného riešenia problému podhodnotenia plác, to budeme len zašívať záplatami a viac a viac deformovať už aj tak zdeformovaný trh práce v lesnom hospodárstve.

Ing. Pavel Peniaško, PhD.

(autor pracuje v poľských štátnych lesoch)

Literatúra:

1. Lukáč, T. (2005): Viacoperačné stroje v lesnom hospodárstve. (Knižná monografia) Zvolen: LF, TU, 2005.
2. Messingerová, V., Stanovský, M. (2013)" online článok www.forestportal.sk/les-pre-verejnost/turistika/Documents/Messingerova_Stanovsky.pdf