Komentár: Mŕtve drevo, bezzásahový režim a uhlíková bilancia. Aká je teda medzi nimi súvislosť?

Prestížny odborný časopis NATURE publikoval štúdiu o výskume medzinárodného tímu, zloženého z 50 výskumných skupín, z ktorého vyplýva, že mŕtve drevo v rôznej fáze rozkladu ročne uvoľní množstvo uhlíka, zodpovedajúce celosvetovým emisiám z fosílnych palív. Informáciu zverejnila tlačová agentúra ČTK na jeseň minulého roka.

Vedci v 55 lokalitách na šiestich kontinentoch rozložili drevo viac ako 140 druhov stromov. Cieľom bolo posúdiť vplyv klímy na rýchlosť rozkladu. Polovicu dreva uzavreli do sieťových klietok, do ktorých zamedzili prístupu hmyzu. Zvyšok nechali bez ochrany. Výsledky výskumu ukázali, že rýchlosť rozkladu a podiel hmyzu závisí od klímy a s rastúcou teplotou sa zvyšujú. Vyššie množstvo zrážok urýchľuje rozklad v teplejších oblastiach a spomaľuje ho tam, kde sú teploty nižšie.

Podľa odborníka na ekológiu mikroorganizmov Petra Baldriana tiež experimentálne dáta umožnili modelovať rolu, ktorú zohráva mŕtve drevo v globálnom kolobehu uhlíka. Baldrian vedie Laboratórium mikrobiológie životného prostredia na Mikrobiologickom ústave Akadémie vied.

"Odhadujeme, že z mrtvého dřeva se ročně celosvětově uvolní přibližně 10,9 gigatun uhlíku. Část uhlíku se přitom absorbuje do půdy, další část se uvolňuje do atmosféry. Množství uhlíku uvolněného z mrtvého dřeva zhruba odpovídá celosvětovým emisím z fosilních paliv," uviedol podľa ČTK Peter Baldrian. "Studie rovněž dokládá význam hub a hmyzu při obratu mrtvého dřeva. Vzhledem k poklesu rozmanitosti hmyzu v důsledku globálních změn se ukazuje, že změna klimatu má potenciál významně ovlivnit rozklad dřeva, a tím i globální bilanci uhlíku," dodal. Odborníci na tomto výskume pracovali tri roky.

Takže, ako je to s bezzásahovým režimom, stojacim a ležiacim, odumierajúcim a rozkladajúcim sa drevom v ňom a uhlíkovou bilanciou? Radi zverejníme každý ďalší názor odborníkov na túto tému. Zdôrazňujeme, že uvítame názory odborníkov.

Jozef Marko