Glosa: Vážený pán minister Budaj, je čas odísť!

Ide o nehanebnú politickú manipuláciu, pretože názorová deliaca rovina neleží v otázke „chrániť, alebo ničiť“, ale v otázke, či chceme prírodu chrániť na základe rešpektovania demokratických princípov nášho štátu, či chceme k optimálnym riešeniam dospieť pri rešpektovaní našej ústavy a teda vzájomnou diskusiou rešpektujúcou fakty a argumenty, alebo chceme presadzovať iba názory  jednej časti názorového spektra, ktoré sa vygenerovali z často až dogmaticky ponímaných a zjednodušených predpokladov založených iba na princípoch tzv. bezzásahovosti.

Deje sa to bez zohľadňovania prostej skutočnosti, že prírodu na našom vidieku netvoria iba biotopy, ale aj ľudia, ktorí sa tam narodili, majú tam svoje zdroje obživy, svoju prírodu majú radi a nechcú nič iné len to, aby im ich bohatší spoluobčania z miest nebránili aspoň sa priblížiť k ich životnému štandardu. Navyše pán minister Budaj, ako služobník štátu, nedodržuje základné zásady štátnej služby v tom, že nie je nestranný, neutrálny a často ani profesionálny, pretože je submisívny až vazalský voči tzv. ochranárskym aktivistom bez toho, aby dokázal na vysokej odbornej úrovni oddeľovať ideológiu od skutočných vedeckých poznatkov a dokázal tiež do svojho rozhodovacieho procesu zakomponovať aj názory ostatných názorových skupín, ktorých sa  problémy ochrany prírody bytostne dotýkajú.

Pán minister tento základný predpoklad demokratického rozhodovania o veciach verejných od svojho nástupu do funkcie ignoruje napríklad aj tým, že početná a čoraz lepšie organizovaná skupina vlastníkov neštátnych lesov, ktorá sa  jasne hlási k účasti na tomto procese je odmietaná ako nepriateľ len preto, že dôsledne trvá na rešpektovaní svojich ústavných práv chrániacich jej vlastníctvo.

Touto manipuláciou sa pán minister snaží zakryť svoje zlyhania, pretože si začína uvedomovať, že jeho ministerstvo aj vinou jeho neschopnosti jasne komunikovať svoju politiku pracuje nekoncepčne, snaží sa riešiť iba čiastkové problémy s evidentnou snahou zachovať súčasný stav. Pritom by sa malo  konečne začať zaoberať koncepčnými záležitosťami, ktorými sú najmä nastolenie rešpektu k vlastníckym právam obyvateľov nášho vidieka, nastavenie transparentného a udržateľného financovania opatrení ochrany prírody, podpora  aktívnej úlohy lesov pri zmierňovaní dopadov klimatickej zmeny a jasné pomenovanie rizík, ktoré prináša expanzia masovej turistiky do chránených území. Táto manipulácia zároveň slúži k odvedeniu pozornosti od skutočných problémov životného prostredia, ktoré  vinou zlých, alebo žiadnych rozhodnutí jeho ministerstva v minulosti začínajú ohrozovať zdravie a životy našich občanov.

Stačí spomenúť iba obrovský problém pomalého, ale systematického otravovania pitnej vody Žitného ostrova chemikáliami z nelegálnej skládky odpadov vo Vrakuni, obdobné problémy ďalších takýchto dedičstiev minulosti na iných miestach Slovenska, alebo totálne nezvládnutý manažment veľkých šeliem, ktorý ma za následok prvú, ale bohužiaľ nie poslednú ľudskú obeť. Pán minister však v tejto situácii tvrdohlavo rieši čisto formálny „problém“ prevodu správy štátnych pozemkov v národných parkoch na ŠOP SR a to navyše veľmi neštandardným spôsobom,  perfídne zneužívajúc dočasný stav bezvládia u svojho partnerského ministerstva, čo však v prípade práce MŽP nie je výnimka, ale skôr pravidlo!

Slovensko je rurálna krajina, kde na vidieku žije okolo 80% jeho obyvateľstva. Títo ľudia si začínajú čoraz viac uvedomovať, že ich sila (áno, aj politická) spočíva v tom, že vlastnia pôdu, ktorá slúži nielen im, ale sprostredkovane aj všetkým obyvateľom nášho štátu. A práve preto je pre nich politika ochrany prírody, ktorá ich cieľavedome vynecháva z rozhodovacích procesov neprijateľná a volá po personálnej zmene.

Ak sa pán minister tak rád odvoláva na hlas verejnosti a spoločenskú objednávku veľmi mu odporúčam vystúpiť z ochranárskej bubliny a niekedy navštíviť náš Liptov, Spiš, Gemer, či iné lesnaté regióny Slovenska a porozprávať sa s tamojšími ľuďmi.

Uisťujem ho (ak chce a vie počúvať), že hlas tejto verejnosti bude určite iný, ako hlasy, ktoré počúva v komforte svojho ministerstva a nebude určite chýbať ani výzva, aby svoje kreslo prenechal niekomu kompetentnejšiemu.

Juraj Vanko

Podpredseda Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska

Správca súkromného chráneného územia Langáčske skaly v Dubnici n/Váhom