Glosa: Schovávačka, či zámerné klamstvá? Alebo o čom ochranári mlčia...

Napríklad z príspevkovej organizácie, ktorá má štatút odbornej organizácie, je zrazu štátna správa. Informáciu, ktorú si dala organizácia vypracovať, zrazu nemá a keďže ani nevie, kto by ju mohol mať, tak vydá rozhodnutie o nevyhovení sprístupnenia požadovanej informácie.

Za štúdiu „Prognóza dopadov zonácie Národného parku Muránska planina na subjekty lesného hospodárstva pôsobiace v regióne Muránskej planiny“  Štátna ochrana prírody SR zaplatila v zmysle zmluvy 55 760 eur. V porovnaní s tým, aké sumy pretekajú mimovládkam cez projekty ŠOP SR sú to drobné, ale z pohľadu daňového poplatníka už celkom nie.

Priemerná hrubá mzda bola v roku 2020 podľa portálu profesia.sk 1 096 eur, čiže na dani odvedie jeden zamestnanec cca 109 eur mesačne. Na uvedenú zmluvu sa muselo poskladať počas celého roka viac ako 42 zamestnancov svojimi daňami a nič iné sa z nich nemohlo realizovať. A nakoniec je informácia za tieto peniaze nedostupná! Ešte si povedzme, koľkí z nás majú uvedenú hrubú mzdu naozaj? Za dane koľkých ľudí si tu robí štátny úradník z nich „srandu“?

Prečo táto schovávačka, či skôr hľadanie odôvodnení, prečo neposkytnúť informáciu z uvedenej štúdie? Myslím si, že trikrát hádať netreba. Asi nie je taká presvedčivá o prínosoch bezzásahového režimu v regióne, ako sa nám mocní z ministerstva životného prostredia na čele s ministrom Budajom snažia nahovoriť. A teraz si ich dovolím parafrázovať. Našli sa „dobrí ochranári“, ktorým nie je ľahostajné, ako sa tzv. „ochrana prírody“ na Slovensku realizuje. A unikli nejaké informácie zo štúdie.

Napríklad, že ak by sa realizoval zámer zonácie z januára 2020, teda Národný park Muránska planina by bol rozšírený o komplex Stolice a Kohúta, o ktorej stále prebieha správne konanie, tak index turizmu by za 30 rokov stúpol z hodnoty 0,54650 na hodnotu 0,55624, čiže o 1,78%. Pri v súčasnosti prezentovanom prenocovaní v regióne na úrovni cca 30 tis. ľudí, potenciál turizmu sa zvýši o 600 ľudí za 30 rokov, čiže 20 ľudí ročne.

Zato index stability lesných porastov by za 30 rokov klesol z hodnoty 0,52991 na hodnotu 0,47111, čiže zvýšenie rizika znehodnotenia lesných porastov o 12,5%. Je uvedené riziko adekvátne potenciálu turizmu?

Hodnota biodiverzity v tomto prípade nie je relevantná, nakoľko sa hodnotila iba stromová zložka prostredia, kde rozhodujúcim faktorom bola hrúbková a výšková diverzita, objem stromov s hrúbkou nad 40 cm a mŕtve drevo. Nebola zohľadnená fyto a zoozložka ekosystémov a tak isto pôdna mikrobiota (zdĺhavé a nákladné zisťovanie nad rámec zadanej štúdie).

Pritom strašenie o ohrození biodiverzity nie sú namieste. Podľa internetovej stránky Dohovoru o biologickej diverzite Convention of Biological Diversity https://www.cbd.int/gbo1/annex.shtml,  je na Slovensku najvyšší index biodiverzity v rámci celej Európy. Je to tak vďaka doterajšiemu obhospodarovaniu lesov a krajiny, či napriek tomu?

Relevantné informácie zo Zelenej správy za rok 2020 dokazujú, že lesy sú obhospodarované odborne a trvalo udržateľne. Tak by bolo načase skončiť s útokmi na zodpovednú prácu stoviek lesníkov a začať hovoriť na základe faktov.

Podľa štúdie je dopad na dodávateľov lesníckych prác v regióne na základe relevantných zdrojov taký, že o prácu by prišlo 67 pracovníkov. Na rozdiel od ubezpečovania ministra Budaja, že nikto nepríde o prácu. Tvrdenie, ktoré sa neopiera o nič a sú to len prázdne populistické frázy.

Zas sa len potvrdilo, že ak sa chcú robiť dobré zákony, majú vychádzať z dôkladných analýz a variantných riešení. A nie politickými rozhodnutiami, bez poznania riešenej problematiky a hlavne bez poznania dopadov.

Podobne dopadla aj analýza dopadov na ekonomiku regionálnych obhospodarovateľov lesov. Výpadok cca 2,3 mil. eur ročne nárast potenciálu turizmu o 1,7% za 30 rokov nenahradí. A to sa bavíme len o priamych obhospodarovateľoch lesov. Na nich sú však naviazaní dodávatelia prác v pestovnej a ťažbovej činnosti, ale aj odvoze dreva, servise lesnej techniky, spracovania dreva a ďalší, ktorí sú na samotné lesné hospodárstvo napojení.

Verím, že sa na základe odvolania voči rozhodnutiu nesprístupniť štúdiu dozvieme ďalšie podrobnosti z nej a budeme môcť verejnosti, ktorá je permanentne klamaná o bezproblémových zámeroch ochrany prírody, poskytnúť ďalšie objektivizované dopady zonácie Národného parku Muránska planina.

Ing. Igor Viszlai