Prihlásiť

Expozícia tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici má tridsať: Doteraz jej bránami prešlo štvrť milióna ľudí

Expozícia tatranskej prírody, známa skôr ako botanická záhrada, sa teší priazni návštevníkov už tri desaťročia. Po prvýkrát si ju verejnosť mohla obzrieť 15. júla 1992. Odvtedy jej bránami prešlo viac ako štvrť milióna ľudí. Tí, ktorí ju navštívia tento piatok, budú mať vstup zdarma. Médiá o tom informovala Mgr. Martina Petránová zo Správy TANAP-u.

Doporučený Ilustračné foto: ŠL TANAP-u Ilustračné foto: ŠL TANAP-u

Hoci najkrajší pohľad na areál botanickej záhrady býva v máji a júni, keď kvetena doslova hýri všetkými farbami, aj v týchto dňoch je čo obdivovať. „Momentálne ešte kvitne plesnivec alpínsky, kruštík močiarny či kurička vápencová. Pri prechádzke expozíciou návštevníci však zaregistrujú aj prilbicu tuhú, klinček včasný, hlaváč fialový lesklý alebo vičenec horský. Väčšina rastlín však už odkvitla, keďže najprv bola dlho zima a potom prišli horúce dni,“ hovorí botanička Zuzana Kyselová, ktorá je zároveň odbornou garantkou Expozície tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici. 

Zámer zriadiť verejne prístupnú záhradu pôvodnej tatranskej flóry sa objavil už v nariadení Zboru povereníkov z roku 1952, teda len tri roky po vzniku národného parku. Samotná myšlienka však žila dávno predtým. Trvalo ďalších tridsaťpäť rokov, kým ju vôbec začali stavať. Pôvodne mala vyrásť na Štrbskom Plese, napokon sa jej domovom stala Tatranská Lomnica. Do výstavby sa vtedajšia Správa TANAP-u pustila v máji 1987, keď bolo neďaleko vtedajšej zotavovne Odborár vysadené prvé alpínum. S dokončením sa rátalo v auguste 1989, no nakoniec privítala expozícia prvých návštevníkov privítala až v polovici júla 1992. Obdivovať mohli vyše sto druhov rastlín, dnes je ich v ôsmich vápencových a žulových alpínach či mokradiach vyše tristo.

„Bolo to náročné. Keď sa vysádzalo žulové alpínum, pomáhala celá výskumná stanica. Dnes by sa už asi nikto dobrovoľne do takejto akcie nepustil. Vytvorili sme si skupiny rastlín podľa ekologických nárokov a sama som si zakreslila, čo sa kde v areáli vysadí,“ spomína botanička, ktorá spolu s Rudolfom Šoltésom a Annou Šoltésovou mala na starosti biologický a floristický inventár. Botanici sa zamerali nielen na vzácne, ale i atraktívne druhy. A to ani tak nie preto, aby ulahodili oku návštevníka, ale preto, aby vytvorili genofondovú rezervu, ak by sa náhodou niečo stalo s rastlinkami v prírode.

„Poslaním expozície nie je len ukázať ľuďom rôznorodosť tatranskej kveteny, ale predovšetkým zachovať genofond vzácnych a ohrozených druhov,“ prízvukuje odborná garantka expozície. Keďže o karpatskú flóru majú záujem aj iné botanické záhrady, prostredníctvom programu bezplatnej medzinárodnej výmeny semien, ktorý zastrešuje Botanická záhrada Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, sa potomstvo tatranských rastlín dostáva do rôznych kútov sveta.

Pôvodný zámer bol vybudovať akési Tatry v malom, v expozícii sa dokonca počítalo aj s rehabilitačným strediskom pre zvieratá, ktoré sa už nedokážu vrátiť späť do prírody, no napokon z toho zišlo. Vstupný areál je dielom architekta Pavla Repku, okrem projekčnej kancelárie zo Žiliny sú pod projektom podpísané aj vtedajšie Severoslovenské štátne lesy a Výskumná stanica TANAP-u. Plastiku pred vchodom, ktorá symbolizuje ťažký život rastlín uprostred drsnej skalnej prírody, navrhol sochár Štefan Kovaľ. V súčasnosti kolorit botanickej záhrady dotvárajú vodopády, potôčky a jazierka, v areáli s rozlohou 3,2 hektára sa nachádza aj geologická miniexpozícia či pamätné miesto venované šíriteľom myšlienky ochrany prírody, významným botanikom, zoológom i zakladateľom Tatranského národného parku.

Prechádzka botanickou záhradou je atraktívna najmä v máji a júni, keď kvitne väčšina rastlín. Okrem notoricky známych zástupcov tatranskej flóry návštevníci v expozícii nájdu napríklad aj rastlinky, na ktoré pri potulkách prírodou nemajú šancu ani len natrafiť, keďže sa „usadili“ ďalej od turistických chodníkov. „Rastie tu napríklad trávnička alpínska či iskerník zakoreňujúci, ktoré sa na Slovensku vyskytujú len na jednom jedinom mieste, a to práve v Tatrách,“ konkretizuje botanička. Súčasťou areálu je i zásobná záhrada, kde si pracovníci expozície dokážu vzácne rastlinky predpestovať. Časť z nich dokonca ponúkajú na predaj. Záujmu sa tradične teší najmä plesnivec alpínsky, horec Clusiov a dryádka osemlupienková.

 

Prečítané: 1222
(2 hlasov)

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Populárne správy

TÝŽDŇOVKA: Turistu ošpliechal služobný psík, na lesníka chcel kvôli tomu volať policajtov. Po lesnom robotníkovi turisti hádzali kamene za to, že v poraste robil prerezávku...

TÝŽDŇOVKA: Turistu ošpliechal služobný psík, na lesníka chcel kvôli tomu volať policajtov…

Aktuálne

Zobrazenie:13365

Tento týždeň som sa stretol v Kežmarských Žľaboch neďaleko Tatranskej Lomnice so zamestnancami spoločnosti Lesy mesta Kežmarok – konateľom Ing. Jurajom...

Stanovisko štátneho podniku LESY SR k tvrdeniam, že je zodpovedný za zastavenie výroby v BUKÓZE: Dodávky drevnej hmoty nemohli byť obnovené

Stanovisko štátneho podniku LESY SR k tvrdeniam, že je zodpovedný za zastavenie…

Aktuálne

Zobrazenie:7674

Štátny podnik LESY Slovenskej republiky uverejnil včera na svojej internetovej stránke stanovisko k tvrdeniam spoločnosti BUKÓZA Export – Import, a.s...

Envirorezort: Klamstvo o masívnej ťažbe dreva v najprísnejšie chránenej zóne Národného parku Muránska planina

Envirorezort: Klamstvo o masívnej ťažbe dreva v najprísnejšie chránenej zóne Národného parku…

Aktuálne

Zobrazenie:5450

Vyjadrenia o masívnej ťažbe v najprísnejšej zóne Národného parku Muránska planina sú klamstvo. Pre agentúru SITA to uviedlo ministerstvo životného...

TÝŽDŇOVKA: Aby sa plány chovu a lovu konečne odvíjali nie od jarných kmeňových stavov, ale od stavu prostredia, v ktorom zver žije

TÝŽDŇOVKA: Aby sa plány chovu a lovu konečne odvíjali nie od jarných…

Aktuálne

Zobrazenie:5434

Keď Mestské lesy Košice zorganizovali odborný seminár pod názvom Štruktúra porastov na kalamitných plochách Lesného celku Košická Belá po víchrici...

Názor: Rozum ostáva stáť nad dianím na Šumave, nečudujme sa obciam na Křivoklátsku, že nechcú národný park

Názor: Rozum ostáva stáť nad dianím na Šumave, nečudujme sa obciam na…

O čom sa píše

Zobrazenie:4852

Prvý český internetový denník Neviditelný pes, ktorý vychádza v spolupráci so serverom Lidovky.cz, uverejnil názor Tomáša Jirsu pod názvom Prečo...

Lesy mesta Brezno vybudovali protipožiarnu nádrž: Reakcia na zvýšenú frekvenciu a intenzitu extrémneho počasia

Lesy mesta Brezno vybudovali protipožiarnu nádrž: Reakcia na zvýšenú frekvenciu a intenzitu…

O čom sa píše

Zobrazenie:4175

Lesy mesta Brezno po vlaňajšej rekonštrukcii malej vodnej hrádze Brest v Michalovej dokončili v uplynulých dňoch výstavbu ďalšej protipožiarnej nádrže...

Hlavné správy

LES & Letokruhy JÚL 2024

LES & Letokruhy JÚL 2024

Aktuálne

Vychádza časopis LES & LETOKRUHY JÚL 2024, kliknite na odkaz a dozviete sa viac o jeho obsahu.

Prečítajte si viac
Raticová zver je jednou z hlavných prekážok obnovy pestrých lesných ekosystémov: Odhadovaná výška škôd v Česku presahuje 1,1 mld. českých korún za rok

Raticová zver je jednou z hlavných prekážok obnovy pestrých lesných ekosystémov: Odhadovaná…

O čom sa píše

Najmä u raticovej zveri je dlhodobo evidovaný výrazný nárast populácií, s čím je spojený tomu zodpovedajúci nárast škôd na lesoch. Všeobecne...

Prečítajte si viac
Mŕtve a odumierajúce lesy na Muránskej planine: Rozhodujúce slovo budú mať podľa šéfa envirorezortu odborníci, nie mimovládky

Mŕtve a odumierajúce lesy na Muránskej planine: Rozhodujúce slovo budú mať podľa…

O čom sa píše

Minister životného prostredia SR Tomáš Taraba na sociálnej sieti zverejnil fotografie lesov na Muránskej planine. „Všetko mŕtve a umierajúce,“ skonštatoval. Informáciu uverejnil...

Prečítajte si viac
Súdny dvor Európskej únie rozhodol: Strhnutie oviec nie je dostatočným dôvodom pre odstrel čo i len jedného vlka

Súdny dvor Európskej únie rozhodol: Strhnutie oviec nie je dostatočným dôvodom pre…

O čom sa píše

Európsky súd rozhodol, že strhnutie oviec nie je dostatočným dôvodom pre odstrel čo i len jedného vlka. Udelenie výnimky na...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora