Diskusia o zonácii TANAP-u: Konflikt medzi ochranou prírody, štátnou reguláciou a každodenným fungovaním ľudí, žijúcich v horách, ktorí sa nedajú ignorovať

Nečakaný hlas v tejto debate však prichádza priamo z hôr. Skúsený chatár Peter Petras, ktorého mnohí považujú za jednu z ikon Tatier, sa postavil na stranu ministra. Nie ideologicky, ale na základe vlastnej skúsenosti so systémom, ktorý podľa neho prestal dávať zmysel.

Petras opisuje konkrétnu situáciu, ktorá ilustruje fungovanie dnešných pravidiel. „Uvediem jeden konkrétny príklad. Na výjazd zo Starého Smokovca na Hrebienok so zásobami pre chatu sme potrebovali povolenie na vjazd autom. Podali sme žiadosť na mestskom úrade, kde nám povedali, že musíme podať ďalšiu žiadosť aj na krajský úrad. Ten následne potvrdil, že po zaplatení správneho poplatku začne konať.“

Ani tým sa však proces neskončil. Povolenie sa podľa neho mení na zdĺhavý administratívny maratón.„Zaplatili sme správny poplatok, pričom už len tento krok trval približne dva až tri mesiace. Následne sa začalo samotné konanie.“ Do rozhodovania navyše vstupujú aj subjekty, ktoré s regiónom nemajú priamu väzbu.

„Do samotného konania dnes vstupujú aj rôzne občianske združenia, ktoré sa vyjadrujú napríklad aj proti vjazdu áut. Paradoxne medzi nimi bolo aj občianske združenie vlastníkov bytov z Petržalky. To len ukazuje, kto všetko dnes zasahuje do rozhodnutí, ktoré sa týkajú Vysokých Tatier.“

Taraba: systém výnimiek je problém

Práve tento model fungovania je terčom kritiky ministra Tomáša Tarabu. Ten dlhodobo tvrdí, že jadrom problému nie sú samotné pravidlá ochrany prírody, ale systém výnimiek, ktorý ich obchádza a zároveň deformuje. „Tieto výnimky sa stávajú zdrojom korupcie. Ak niekde existuje hotel, parkovisko, lyžiarsky svah, vlek alebo chata, no zároveň platí, že ich prevádzka musí byť každoročne podmienená novou výnimkou, vzniká problém.

Každý rok si totiž musíte nanovo vybavovať potvrdenie, že tieto zariadenia môžete používať. A práve takéto rozhodnutia, takéto ‚pečiatky‘, ktoré sú často v rukách rôznych aktivistov napojených na opozíciu, môžu byť veľmi drahé.“

Debata o zonácii už dávno nie je len odbornou otázkou ochrany prírody. Stáva sa politickou témou, ktorá rozdeľuje vládu, opozíciu aj samotnú odbornú komunitu.

Na jednej strane stoja ochranári varujúci pred oslabením ochrany územia, na druhej ľudia z praxe, ktorí hovoria o neudržateľnej byrokracii. Vstup Petra Petrasa do tejto diskusie je preto dôležitý. Nejde o politika ani aktivistu, ale o človeka, ktorý systém denne zažíva. A práve jeho skúsenosť dáva celej debate konkrétny rozmer, ktorý sa nedá ignorovať.

Link na celý článok: Známy chatár: O povoleniach rozhodujú aj ľudia z Petržalky