Prihlásiť

Diskusia k návrhu zonácie Národného parku Veľká Fatra: Rozbiehame pyramídovú hru, bez opory v sebestačnom a udržateľnom financovaní, predurčenú na postupný zánik

Na portáli Lesmedium.sk uverejňujeme príspevky do diskusie k návrhu zonácie Národného parku Veľká Fatra od dvoch lesníckych odborníkov, Ing. Jozefa Jankova, PhD., MBA z Mestských lesov Banská Bystrica a Ing. Jozefa Bučka, PhD. z Národného lesníckeho centra vo Zvolene.

Doporučený Ilustračné foto: Ing. Miroslav Saniga Ilustračné foto: Ing. Miroslav Saniga

Mestské lesy Banská Bystrica: V dokumentoch sú viaceré odborné, právne, technické i praktické nedostatky

Mesto Banská Bystrica vlastní lesný majetok už od roku 1255, čiže viac ako tri štvrtiny tisícročia. To, že sa tu dnes bavíme o tak vzácnych lesných ekosystémoch a veľkej biodiverzite, to nie je len dôsledok prírodných procesov, ale aj výsledkom cieľavedomej a odbornej práce občanov toho mesta, cieľavedomej a poctivej práce generácii lesníkov a ľudí pracujúcich v našich lesoch.

Bol nám predložený návrh zonácie národného parku, ktorý by mal významným spôsobom ovplyvniť spôsob užívania veľkej časti lesov vo vlastníctve mesta Banská Bystrica na dlhé desaťročia. Je potrebné povedať, že takýto zámer musí byť predovšetkým dohodou s mestom ako vlastníkom, pretože vlastnícke práva sú garantované Ústavou SR.

Návrh zonácie bol vyhlásený Obvodným úradom v sídle kraja v Žiline verejnou vyhláškou, dokumenty k zonácii nám boli predložené týždeň pred Vianocami... Ide o Program starostlivosti o Národný park Veľká Fatra a Projekt ochrany Národného parku Veľká Fatra. Spolu s prílohami približne 400 strán. Podľa legislatívy sme museli zaslať pripomienky do 30 dní, inak by sa to považovalo za náš súhlas s predloženými dokumentmi.

Po preštudovaní dokumentov sme dospeli k záveru, že sú v nich viaceré odborné, právne, technické i praktické nedostatky, ktoré by v prípade schválenia mohli do budúcna spôsobovať vážne problémy pri odbornom obhospodarovaní lesného majetku mesta Banská Bystrica. Opakujem, ide o záväzok dlhodobý na desaťročia, možno stáročia. A týka sa lesov no výmere vyše 2 300 ha, čiže vyše 23 miliónov m2.

Ak teda má byť takýto záväzok prijatý, musia byť dokumenty k nemu pripravené na sto percent. Nie je to iba náš názor, pripomienky k dokumentom podávajú v tomto znení aj mnohé ďalšie subjekty, samosprávy, mestá, obce, neštátni vlastníci, dokonca i štátny podnik LESY SR,  ktorý obhospodaruje lesy vo vlastníctve štátu a zasiela taktiež k dokumentom závažné pripomienky.

Preto sme navrhli, aby boli dokumenty prepracované  - aj za našej aktívnej účasti - a so zohľadnením pripomienok boli následne predložené na odbornú i verejnú diskusiu so všetkými zainteresovanými a opätovne predložené na schválenie. Presne tak, ako je to schválené aj vo vládnom dokumente Envirostratégia 2030. Čiže chceme iba to, aby vláda plnila dokumenty, ktoré si sama schválila.

Naše pripomienky sme zhrnuli do 12 bodov. Podrobne som ich osobne vysvetlil na komisii životného prostredia i na verejnej diskusii. Prečo dvanásť? Podotýkam, že pre krátkosť času... Veci, ktoré je potrebné v dokumentoch upraviť, je podľa nášho názoru viac. Napríklad počas zonácie Národného parku Muránska planina pripravilo mesto Tisovec ako vlastník lesov spolu s ďalšími drobnými vlastníkmi 113 pripomienok, ktoré keď čítam, v mnohých bodoch sa týkajú aj problematiky zonácie Národného parku Veľká Fatra.

A ešte jeden príklad zo susedného Rakúska, kde sa - nie tak dávno - kreoval Národný park Hohe Tauern a robila sa taktiež zonácia. Trvalo to takmer 20 rokov, kým sa preskúmali všetky sociálno-ekonomické dopady, kým vznikli dohody so všetkými vlastníkmi lesov. Lebo vlastnícke práva sú garantované ústavou a je nemysliteľné, aby sa v slušnej a demokratickej spoločnosti obchádzali. Výsledkom v Rakúsku je národný park, ktorý spĺňa medzinárodné kritéria IUCN. Žiaden náš národný park tieto kritéria nespĺňa - a nebude ich spĺňať ani Národný park Veľká Fatra po takto pripravenej zonácii... 

My nechceme, aby rokovania o zonácii Národného parku Veľká Fatra s vlastníkmi trvali 20 rokov, ako v spomínanom Rakúsku. Ale taktiež je neprípustné, aby tento proces trval pár dní, vrátane Vianoc. Nejde tu o ekonomické záujmy, peniaze, ujmy za bezzásah. Ide o to, aby boli banskobystrické lesy spravované odborne, aby boli stále zelené a plnili všetky funkcie, ktoré lesy plniť majú.

Preto opakujem, navrhujeme, aby sa dokumenty vrátili na prepracovanie, aj za našej aktívnej účasti sa doplnili o pripomienky a vrátili na opätovnú diskusiu a schválenie. Očakávame písomné stanovisko Okresného úradu v Žiline k našim pripomienkam a očakávame, že nás oboznámia s ďalším postupom. Domnievame sa, že takýto prístup k majetku, ktorý vlastní mesto Banská Bystrica od roku 1255, je zodpovedný a správny.

Ing. Jozef Jankov, PhD., MBA, hlavný inžinier, Mestské lesy Banská Bystrica s.r.o.

Národné lesnícke centrum: Niekedy neopodstatnené bezzásahové zóny radšej modifikujme na prírode blízke hospodárenie

Na diskusii 31. januára 2023 v Banskej Bystrici k návrhu novej zonácie Národného parku Veľká Fatra odznelo viacero názorov, ktoré vychádzali jednak z dlhoročných odborných skúseností pozvaných pracovníkov z radov obhospodarovateľov lesov, ako aj ochrany prírody, no v nemalej miere aj zo širokého spektra zúčastnenej verejnosti a jej nárokov na využívanie územia Veľkej Fatry.

V rámci diskutovaných tém však odzneli aj viaceré protichodné názory, z ktorých boli mnohé skôr výplodom neodborných dojmov a romantických predstáv a veľmi sa vzďaľovali skutočnej realite, ktorú by si podľa nášho názoru obhospodarovanie jednotlivých súčastí národného parku vyžadovalo. K oblastiam, ktoré u nás najviac zarezonovali si dovolíme vysloviť niekoľko postrehov.

Vzdávanie sa benefitov, plynúcich z cieľavedomého obhospodarovania lesov

Cieľavedomé obhospodarovanie územia generáciami lesníkov pomohlo zachovať lesné porasty v podobe, ktorá do dnes láka tisíce obyvateľov Slovenska, aby toto územie pravidelne navštevovali. Rozmach a postavenie mesta Banská Bystrica už od stredoveku záviselo z veľkej miery aj na správnom obhospodarovaní a rozumnom využívaní obnoviteľného prírodného bohatstva v podobe jej horských lesov. Predkovia, ktorí nám tieto lesy zachovali, poznali ich hodnotu a význam pre podporovanie ekonomickej stability mesta.

Aj preto apelujeme na to, aby sa niekedy neopodstatnené vyhlasovanie bezzásahových zón radšej modifikovalo na prírode blízke hospodárenie, ktoré skĺbi potreby fauny a flóry a zároveň podporí ekonomickú stabilitu života tunajších obyvateľov. Znevažovanie doterajšej práce lesníkov preto považujeme za neodborné vykrikovanie tých, ktorí častokrát prakticky ničím neprispeli k vytváraniu hodnôt, ktoré tu dnes máme.

Drevo je surovina budúcnosti a človek sa ho asi nikdy nepresýti. Pri nahrádzaní zdraviu a životnému prostrediu škodlivých syntetických ropných materiálov bude dopyt po jeho produkcii v budúcnosti určite rásť. Tým samozrejme stúpne aj jeho cena a tým aj jeho potenciál na ešte efektívnejšie prispievanie k zdravej ekonomike mesta. Na stretnutí bol riaditeľom Správy Národného parku Veľká Fatra Ing. Eduardom Apfelom odprezentovaný názor, že štát nám za bezzásah predsa zaplatí. Pri zachovaní zdravého sedliackeho rozumu sú však takéto argumenty nesprávne. Naše príspevky do štátu bezzásahom znížime, no na druhej strane zvýšime svoje nároky v podobe nastavenej ruky na zaplatenie ujmy.

Z pohľadu celoslovenskej ekonomiky a rozsahu našich chránených území tak rozbiehame pyramídovú hru, ktorá nemá oporu v sebestačnom a udržateľnom financovaní, čím je podľa nás predurčená k postupnému zániku. Naopak, správne nastavené a prírode blízke obhospodarovanie lesov môže generovať reálne hodnoty, ktoré popri inom môžu finančne zastrešiť a tým aj výrazne zefektívniť navrhovaný aktívny prístup k ochrane životného prostredia.

Prečo treba odborný prístup lesníkov zakomponovať do starostlivosti o životné prostredie a nie ho neustále zatracovať?

Určite chápeme ponechávanie časti najzachovalejších a stabilných biotopov na bezzásah, ale ich ďalšie rozširovanie je treba robiť veľmi opatrne. V podmienkach súčasnej klimatickej zmeny bude podľa dostupných prognóz, čím ďalej tým viac potrebné citlivé usmerňovanie a aktívna podpora lesných biotopov, ktoré sa na klimatickú zmenu nedokážu adaptovať pre jej veľmi rýchly nábeh.

Aj preto naberá na význame podporovanie obnovy porastov najmä v presychajúcich hrebeňových partiách vhodne nastavenou kombináciou prirodzenej a umelej obnovy, či podpora správneho drevinového zloženia aktívnym usmerňovaním cieľových druhov drevín a ich rastových procesov. Územie Veľkej Fatry je vďaka svojmu podložiu charakteristické rýchlym odtokom povrchovej vody, takže s jej hospodárením a vytváraním jej prirodzeného zadržiavania v tunajšej krajine môže významne pomôcť najmä správna druhová skladba a štruktúra lesných porastov.

Na to by sa nemalo zabúdať, keďže ako sme mali možnosť vidieť, bezzásahové územia sa v dnešnej dobe vedia veľmi rýchlo a na dlhé obdobie zmeniť na mŕtvy les. V ňom je následne veľmi oslabená najmä vodozádržná a pôdoochranná funkcia. A to už môže mať cez prípadnú nedostupnosť zdrojov vody priamy dopad aj na obyvateľov tohto nádherného regiónu. Lesníctvo bolo vždy späté s týmto krajom, preto sa ho nesnažme odtrhnúť od tunajších ľudí žijúcich na vidieku.

Naopak, zavádzaním moderných a prírode blízkych lesníckych postupov zakomponujme pracovné príležitosti pre obyvateľov vidieka do aktívnej ochrany prírody, čím budeme u nich vytvárať k jej cieľom pozitívny vzťah a dlhodobú previazanosť na všetky benefity (zamestnanosť na vidieku) plynúce z aktívneho zveľaďovania životného priestoru nás všetkých. Aj v základných ustanoveniach IUCN je napísané, že ochrana prírody nebude úspešná, ak dostatočne nezohľadníme a nezabezpečíme nároky obyvateľstva v chránených územiach.

Ochrana hlucháňa ako prioritného druhu v území

Oblasť Krížnej a Harmanca je typickým dôkazom toho, že problém hlucháňa nie je len v zmene jeho biotopu. Od roku 1996 sa tu vytvoril Chránený areál Krásno o výmere 128 ha. Vhodné podmienky pre prežívanie hlucháňov tu naviac podporovalo aj veľké množstvo prirodzených biotopov v okolí, ktoré tvorili najmä ochranné lesy a lesné porasty v neprístupných lokalitách s početnými skalnými útvarmi.

Nemalú úlohu pri stabilite populácie hlucháňa vo Veľkej Fatre hrali aj početné prírodné rezervácie a národné prírodné rezervácie, ktoré sa tu nachádzajú a donedávna tvorili akúsi ,,zásobáreň“ hlucháňov. Aj napriek nevýrazným zmenám týchto biotopov však v posledných dvoch decéniách stavy hlucháňov výrazne klesli, z niektorých tradičných lokalít sa až úplne vytratili. Ústup hlucháňov mal väčšinou rovnaký priebeh - najprv sa začali vytrácať sliepky a postupne bez zabezpečenia každoročného prírastku dožívali aj posledné kohúty. Tým, ktorí majú v prírode otvorené oči, bola príčina jasná, keďže neraz sa o nej presvedčili aj priamo a to nálezom zvyškov uloveného jedinca hlucháňa.

Tým sa dostávame k nerovnováhe v podobe nadmernej predácie. V horských podmienkach zažívajú nebývalý rozmach pernaté dravce, ktoré vedia efektívne vyloviť aj tie posledné jedince ohrozeného hlucháňa. Jastraby, sokoly, orly či nepôvodné sovy dlhochvosté decimujú už aj tak veľmi nízke stavy lokálnych populácií hlucháňa. Ak k tomu pridáme ešte ničenie znášok diviakmi, medveďmi, kunami, líškami či krkavcom, pochopíme, prečo máme dnes bez jediného hlucháňa častokrát aj ostávajúce top biotopy, vrátane spomínaného chráneného areálu.

Bohužiaľ, tak ako aj v prípade iných druhov, chránime to, čoho je nadbytok, čím nepriamo škodíme tým druhom, ktoré skutočne podporu potrebujú. A nemusí to byť len hlucháň. Horské potoky kedysi plné pôvodných druhov rýb a rakov dnes zívajú prázdnotou a jediné, čo tam môžeme zaregistrovať, je nadovšetko chránená vydra.

Pri hlucháňovi sa nedarí dohodnúť ani možnosť redukcie premnoženého krkavca, aj keď bolo mnohokrát dokázané, ako vie hlucháňovi škodiť. ,,Ultra“ zelení ochrancovia prírody sa nechcú inšpirovať ani skúsenosťami z krajín, kde hlucháne stále prosperujú. V škandinávskych krajinách alebo Rumunsku sa v lokalitách hlucháňa intenzívne lovia pascami lasicovité šelmy, čo hlucháňovi veľmi prospieva.

Z reakcií viacerých účastníkov debaty jednoznačne vyplynulo, že realizácia poľovníckeho manažmentu v území bezzásahu je pre nich neprekonateľná hranica. Poľovníctvo je nepoľovníkmi najčastejšie veľmi potierané a pre väčšinu „odborníkov“ z radov ochrany prírody v jednotlivých chránených územiach takmer úplne neakceptovateľné. Jednoznačne to však vyplýva z toho, že rozsiahlu problematiku poľovníckeho manažmentu majú v hlave zbalenú do siluety ,,zelenej postavy, ktorá v lese strieľa na ich obľúbené jelene“.

Správne nastavený poľovnícky manažment je však jednoznačne neoddeliteľnou súčasťou lesníctva a aktívneho manažmentu voľne žijúcich druhov v dnešnej husto osídlenej krajine. Pozitívne dopady správneho poľovníckeho manažmentu v podobe regulácie stavov zveri, lokálnej ochrany mladých porastov, podpory eliminácie škodlivého vplyvu predátorov na ohrozené druhy živočíchov, či zabezpečovaní ostatných pridružených oblastí poľovníctva (zverozdravotné opatrenie, súčinnosť pri výskyte nákaz, odstraňovaní uhynutej zveri, pomoc pri lesníckych činnostiach a pod.), sú určite neoddeliteľnou súčasťou aktívnej starostlivosti o našu krajinu.

Vo vyspelých krajinách to už dávno pochopili a namiesto zákazov poľovníctva túto činnosť premyslene využívajú a aktívne podporujú. Ako príklad takéhoto aktívneho prístupu možno uviesť prístup z Nového Zélandu, kde v rámci ochrany ohrozeného papagája druhu Kakapo rozmiestnili tisíce pascí na odchyt jeho predátorov. Využívanie podobných prístupov reagujúcich na skutočné dianie v našej prírode je však pre naše kompetentné orgány opäť len neprijateľnou cestou.

Pri ochrane hlucháňa stojí ešte za zmienku, aj fakt, že verejnosť tlačí na jeho ochranu formou vyhlasovania ďalších bezzásahových území, ale hneď na to avizuje, že ušlý zisk z hospodárenia nahradí mnohonásobne vyššou návštevnosťou územia a vyberaním poplatkov, čo je v priamom rozpore s tým, že hlucháň vyžaduje čo najmenšie vyrušovanie. Zas nás to raz nabáda k myšlienke, či tento druh nie je opäť len využitý, ako zámienka na dosiahnutie niečoho úplne iného.

Veľká Fatra je nádherné pohorie, ktoré si jednoznačne zaslúži tú najvyššiu pozornosť. Inšpirujme sa preto pri jeho manažovaní skúsenosťami a prístupom našich predkov, ktorí ho dokázali obhospodarovať tak, že popri zabezpečení ekonomických benefitov na chod spoločnosti, zachovali v tomto pohorí aj široké spektrum vzácnej fauny a flóry.

Ing. Jozef Bučko, PhD. riaditeľ Národného lesníckeho centra - Ústavu lesných zdrojov a informatiky Zvolen

 

Naposledy zmenené: streda, 08 február 2023 17:51
Prečítané: 4172
(22 hlasov)

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Populárne správy

Názor: Sprej na medveďa? Prvý stret so šelmou a reakcia tela, s akou som sa už nikdy nestretol

Názor: Sprej na medveďa? Prvý stret so šelmou a reakcia tela, s…

O čom sa píše

Zobrazenie:28961

Dnešní návštevníci našej krásnej prírody sa ocitli v situácii, kedy dochádza k častejším stretom s našim najväčším predátorom medveďom. No nezostáva len pri...

Zdesení vlastníci lesov: Zistili, na čo sa míňali finančné prostriedky z verejných zdrojov, určené na zachytávanie uhlíka. Žiadajú zmenu zákona o Environmentálnom fonde

Zdesení vlastníci lesov: Zistili, na čo sa míňali finančné prostriedky z verejných…

Aktuálne

Zobrazenie:19195

ÚNIA regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska oslovila predsedu a podpredsedníčku Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Národnej rady Slovenskej...

Lesník opísal hrozivé chvíle, prežité počas napadnutia medveďom: Prevalcoval ma, poskákal po mne, podupal po mne

Lesník opísal hrozivé chvíle, prežité počas napadnutia medveďom: Prevalcoval ma, poskákal po…

O čom sa píše

Zobrazenie:17402

Lesník Martin Jambrich pre TV JOJ opísal napadnutie medveďom medzi Matiašovcami a Hutami, ktoré sa odohralo vo štvrtok 4. apríla...

Nemecký lesník a poľovník o skúsenostiach s vlkmi: Raticová zver žije v neustálej panike zo šeliem

Nemecký lesník a poľovník o skúsenostiach s vlkmi: Raticová zver žije v…

O čom sa píše

Zobrazenie:9868

Vlk je späť aj v oblasti Dübener Heide. Benedikt Sedlmayer tam pôsobí ako lesník a poľovník. Dübener Heide je zalesnená...

Stanovisko štátneho podniku LESY SR k tvrdeniam, že je zodpovedný za zastavenie výroby v BUKÓZE: Dodávky drevnej hmoty nemohli byť obnovené

Stanovisko štátneho podniku LESY SR k tvrdeniam, že je zodpovedný za zastavenie…

Aktuálne

Zobrazenie:6420

Štátny podnik LESY Slovenskej republiky uverejnil včera na svojej internetovej stránke stanovisko k tvrdeniam spoločnosti BUKÓZA Export – Import, a.s...

Reakcia vlastníkov lesov na protest generálneho prokurátora proti rozhodnutiu ministra Budaja: Ukazuje sa ako prelomový

Reakcia vlastníkov lesov na protest generálneho prokurátora proti rozhodnutiu ministra Budaja: Ukazuje…

Aktuálne

Zobrazenie:6287

Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka podal protest prokurátora proti vlaňajšiemu rozhodnutiu ministra životného prostredia súvisiacemu s odstrelom štyroch medveďov v...

Hlavné správy

Lesy mesta Spišská Belá vysadili za 30 rokov 6,45 milióna stromčekov: Počas 10. ročníka dobrovoľníckej akcie Zasaď svoj strom bolo zasadených vyše 4 000 sadeníc

Lesy mesta Spišská Belá vysadili za 30 rokov 6,45 milióna stromčekov: Počas…

O čom sa píše

V lesoch mesta Spišská Belá vysadili v rámci 10. ročníka dobrovoľníckej akcie Zasaď si svoj strom viac ako 4 000 stromčekov. Konateľ...

Prečítajte si viac
TÝŽDŇOVKA: Angažovaným lesníkom v stavovskej komore pribúdajú šediny, volajú po omladení členskej základne

TÝŽDŇOVKA: Angažovaným lesníkom v stavovskej komore pribúdajú šediny, volajú po omladení členskej…

Aktuálne

Tento týždeň sa uskutočnilo jubilejné 30. valné zhromaždenie Slovenskej lesníckej komory, na ktorom zarezonoval okrem iných aj vážny, generačný problém...

Prečítajte si viac
Lesnícki vedci: Jedľa môže byť kľúčovou drevinou v porastových zmesiach, lepšie odolávajúcich klimatickým extrémom

Lesnícki vedci: Jedľa môže byť kľúčovou drevinou v porastových zmesiach, lepšie odolávajúcich…

O čom sa píše

Jedľa má v regióne strednej Európy značný historický i hospodársky význam, ktorý prevyšuje jej súčasné zastúpenie v lesných porastoch, ktoré...

Prečítajte si viac
Fórum o lesoch OSN: Vo svete sa nedarí zastaviť trend odlesňovania, strategickým cieľom je nárast výmery lesov o 3 percentá do roku 2030

Fórum o lesoch OSN: Vo svete sa nedarí zastaviť trend odlesňovania, strategickým…

O čom sa píše

V New Yorku sa minulý týždeň skončilo devätnáste zasadnutie Fóra o lesoch Organizácie Spojených národov (UNFF 19). Jednou z hlavných tém bolo vyhodnotiť...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora