Zámer reštitúcie losa európskeho má minimálne 87 rokov: Poklona pred vedomosťami, praktickým a ekologickým zmýšľaním lesníkov

Dokonca aj záver jej pobytu vo voľnej prírode a vynútený prevoz do zvernice na Tatranskú Javorinu priniesol zaujímavú udalosť. Počas sledovania večerných správ v televízii a na základe dokumentu o ošetrení a prevoze Maiji, si bývalý riaditeľ Správy TANAP-u Ing. Mikuláš Michelčík spomenul, že jeho otec zachránil jeden mimoriadne zaujímavý písomný materiál.

Išlo o iniciatívny návrh, ktorý vypracoval „lesní rada“ Ing. František Pavlovský dňa 14. januára 1936. Návrh sa týkal jeho ponuky a prosby zriadiť a prevádzkovať 177 hektárovú oboru (zvernicu) pre losiu zver v lokalite Bor pri Podspádoch. Ide zrejme o najstarší zdokumentovaný návrh a aktivitu ohľadom návratu (reštitúcie) nášho pôvodného druhu, ktorým je los európsky.

Preštudovaním písomnej dokumentácie sa dozvieme mnoho zaujímavých okolnosti spred 87 rokov, ktoré vo mne vyvolali veľkú úctu a uznanie a som presvedčený, že aj v každom lesníkovi, poľovníkovi a ochrancovi prírody. Sotva sa už dozvieme, pri akej príležitosti vznikol rozhovor s veľvyslancom Fínska ohľadom losov na Ministerstve poľnohospodárstva ČSR, ale je možné predpokladať, že tam bol prítomný generálny riaditeľ Štátnych lesov a statkov Dr. Ing. Šiman.

Je vysoko pravdepodobné, že pán generálny riaditeľ a aj veľvyslanec boli poľovníci, lebo to patrilo k ich honoru. Prakticky všetci lesníci v tej dobe boli poľovníkmi, lebo v ich náplni bola priama ochrana zveri pred pytliactvom a tak k základnej výbave lesníka patrila služobná zbraň – puška, ktorú boli povinní nosiť počas výkonu služby.

Na základe celkove iniciatívneho prístupu a napr. aj popisu vegetácie v navrhovanej lokalite „Bor“ v ktorej „ len ťažko bolo možné loviť jeleniu zver“ sa dá predpokladať, že aj pán Pavlovský bol zanieteným poľovníkom. Vyplýva to aj z jeho popisu výskytu bobuľovín, „na ktorých sa radi pasú jariabky, hlucháne a hoľniaky“.

Bol zrejme aj rybárom, keď sa zamýšľal nad vysychaním miestneho potoka a tým nad ohrozením neresenia pstruhov. To ho viedlo k myšlienke navrhnúť a vybudovať rybníček, z ktorého by mali osoh aj losy. Zaujímavý je aj jeho pohľad na chránenú lokalitu, ktorú on sám navrhol na prírodnú rezerváciu a kde chov losov nebol vnímaný ako oslabenie, ale opačne posilnenie dôvodu ochrany prírody.

Pri pozornom čítaní sa z návrhu dozvieme aj mnoho iných informácii, ako napr. ohľadom majetkových vzťahov rodiny Hohenlohe, alebo tiež, že už aj v roku 1912 a teda pred 110 rokmi sa za Rakúsko - Uhorska hospodárilo na základe lesných hospodárskych plánov.

Podnetná je aj obrazová príloha – fotografie, ktoré zhotovil tzv. štátny konzervátor Rudolf Maximovič z Prahy, ktorý bol zamestnancom Ministerstva školstva ( a teda aj vedy) ČSR. Jeho úlohou bolo vyhľadávať, navrhovať a starať sa  o zachovalé územia a pamiatky prírody a predmetný „Návrh“ je dôkazom, že Pavlovský úzko spolupracoval s touto osobou. Samotná podstata „Návrhu“ je dôkazom, že náplňou lesníctva už aj v tej dobe bolo a bude prírodné zdroje nielen využívať, ale aj chrániť v zmysle odkazu J.D. Matejovie (Zachovať lesy potomstvu, lebo sú predpokladom prežitia ľudstva na Zemi.)

Po siedmich rokoch, počas ktorých sa intenzívne venujem losej problematike, musím vyjadriť uznanie a doslova sa pokloniť pred vedomosťami, praktickým a ekologickým zmýšľaním pána Ing. Františka Pavlovského. Už pred 87 rokmi a teda asi 200 rokov po vyhynutí losov v dobe obmedzeného šírenia sa informácií, poznal ideálny biotop losa a napr. navrhol spôsob zimného dokrmovania osikovými, jelšovými a vŕbovými vetvami, ako sa praktizuje v súčasnosti.         

Moje povolanie lesníka a poľovníka som si vybral už ako desaťročný a vždy som bol naň hrdý, lebo ma učili významní lesníci. Spolupracoval som a spoznal mnohých lesníkov - výnimočných ľudí, ktorí celý svoj život čestne pracovali pre spoločnosť a prírodu v ktorej žili. Nemal som možnosť zoznámiť sa s celým životopisom Ing. Pavlovského, ale uvedená kapitola jeho života je dôkazom, že bol jedným z takýchto lesníkov.

Ing. Stanislav Bystriansky