Vlastníci lesov a mimovládka žiadajú envirorezort o prepracovanie koncepcie vodnej politiky: Len integrované riešenia môžu priniesť systémové zmeny vo využívaní, ochrane a obnove vody

„Komplexné integrované riešenia sú cestou, ktorá môže priniesť systémové zmeny vo využívaní, ochrane i obnove vody vo vodných cykloch. Základnými prvkami, na ktorých komunita, región i štát stoja, sú voda, pôda a energia. S dostatkom týchto zdrojov ľudstvo v rôznych končinách sveta dokázalo prežiť aj v najhorších časoch.

Doba je veľmi vážna a aj najnovšie poznatky v čase pandémie a vojny na Ukrajine potvrdzujú, ako sme zraniteľní a ako sú prírodné zdroje koncentrované. Zhoršovanie stavu prírodných zdrojov - straty úrodnosti pôdy, extrémnych výkyvov počasia i zhoršovania environmentálneho bezpečia sú riziká, ktoré sú pre nás výzvou, aby sme ich riešili, ale zároveň aj našim prekliatím, ak to nezvládneme.

Z toho dôvodu Novú vodnú politiku potrebujeme orientovať na presadenie komplexného, teda integrovaného riadenia vodných zdrojov, ktoré dokážu systémovo prinavrátiť to, čo sme zlými rozhodnutiami v minulosti pokazili. Budeme úspešní vtedy, ak dokážeme metodicky, manažérsky a implementačne uplatniť v riadení prírodných zdrojov tri fundamentálne piliere pre bezpečnosť štátu. Sú nimi voda, energia a potraviny.

Snaha o dekarbonizáciu priemyslu bude veľmi náročná a preto je potrebné sa orientovať na posilňovanie fotosyntézy v štruktúrach krajiny, aby dochádzalo k vyššej intenzite ukladania uhlíka do vegetácie a pôdy. To je však možné iba vtedy, ak bude v krajine viac vody. Realita posledného desaťročia je ale taká, že množstvo podzemnej a povrchovej vody klesá. Najohrozenejšími lokalitami sú Kysuce, Orava, Karpatský oblúk a východné Slovensko v okolí Pienin. Nedostatok vody spôsobil nárast teploty a zmenu cirkulácie vzduchu.

Práve v čase potreby intenzívnej fotosyntézy je v krajine málo vody a konvenčné postupy investovania do vodného hospodárstva na sektorových prístupoch, na ktorých je postavený návrh Novej vodnej politiky, je finančne veľmi náročný a zdĺhavý proces. Zjavne to bol dôvod, prečo v dokumente nie sú kvalifikované odhady nákladov na realizáciu navrhovaných opatrení.

Cesta je však v orientácii na využívanie dažďovej vody, ktorá v čase intenzívnych dažďov odteká z poškodenej krajiny bez úžitku. Ekosystémovým zadržiavaním vôd v lesopoľnohospodárskej a urbanizovanej krajine sa v nej plošne posilňujú zásoby vôd, zvyšuje sa pôdna vlhkosť a korene rastlín si dokážu zo zásob pôdnej vody odčerpávať potrebné množstvo vody počas dlhotrvajúcich suchých období. Tým sa posilňuje fotosyntéza, cez ktorú sa ukladá uhlík do biomasy a pôdy cez koreňový systém vegetácie. Z výskumov je zrejmé (Pokorný, 2018), že pri dobre živenej lúke vodou sa dokáže uložiť až 18 ton uhlíka ročne.

Na toto je vhodný prístup WEF Nexus, ktorý ponúka možnosti, ako dosiahnuť zvýšenú bilanciu vody v krajine. Preto Slovensko v rámci Novej vodnej politiky potrebuje poznať, koľko dažďovej vody z povodí Slovenska odteká bez úžitku, koľko sa jej bude dať využívať pre zlepšenie ekosystémových služieb v krajine v prebiehajúcej klimatickej zmene a aké to bude mať dopady na ukladanie uhlíka do krajiny na celom Slovensku.

Táto myšlienka je podporovaná rôznymi výskumami vo svete, ktoré poukazujú na ukladanie uhlíka v pôde a vo vegetácii zvyšovaním vlhkosti, čo prakticky ponúka aj riešenia na princípe WEF Nexus. Z hľadiska praktickej realizácie Novej vodnej politiky Slovenska požadujeme posilniť Novú vodnú politiku o Nexus prístupy, ktoré zjavne v návrhu vodnej politiky absentujú,“ uvádzajú okrem iného autori.

Link na celý článok:

https://www.facebook.com/search/posts