Vedci hodnotili zmeny v kalamitnom území

„Tak dostali možnos stretnú sa riešitelia jednotlivých vedeckých úloh a v širšom kolektíve prezentova, ako ďaleko a s akými zisteniami vo svojich výskumoch pokročili. Zároveň nám išlo o to, aby sa všetci navzájom dozvedeli, ktorý vedecký tím na akej výskumnej úlohe pracuje, ako archivuje získané dáta a akým spôsobom sa môžu ostatní účastníci k získaným výsledkom výskumu dosta,“ hovorí Ing. Peter Fleischer, PhD vedúci Výskumnej stanice ŠL TANAP-u.

Jedinečnú príležitos sledova zmeny ekosystémov v kalamitnom území národného parku majú už viac ako rok vedci nielen zo Slovenska, ale aj Poľska, Českej republiky, Nemecka, Talianska či krajín Škandinávie. „Výskumná stanica Štátnych lesov TANAP-u sa stala koordinátorom výskumných tímov. Vytipovala štyri výskumné plochy, z ktorých každá má výmeru 100 ha. Porovnávajú sa tak zmeny v plochách, v ktorých sa kalamita spracovala, v plochách ponechaných na samovývoj, v plochách, kde zostal les stᝠa v ploche, ktorú zničil minuloročný júlový požiar. Hoci samotný predmet výskumu si zvolil každý vedecký tím sám, všetky prvky sa sledujú v rovnakom čase a na rovnakom mieste tak, aby boli vzájomne porovnateľné či vzájomne využiteľné,“ spresňuje P. Fleischer.

Výskumy zamerané na zmenu ekosystémov po vetrovej kalamite sa dotýkajú zmien klimatických pomerov, toku látok, pôdnych vlastností, živočíšstva a vegetácie. Pritom ako P. Fleischer konštatuje: „Prekvapujúcim výsledkom jednoročného výskumu je rýchlos obnovy vegetačného krytu na spálenisku. Očakávali sme, že bylinný kryt zjemní extrémy a pôda na tejto ploche nebude tak prehrievaná. Ale ukázalo sa, že vegetačný kryt nepôsobí tak efektne. Trávou pokrytá plocha spáleniska má stále charakter holej plochy. Je prehrievaná tak, akoby tam nič nerástlo.“ Na ostatných sledovaných plochách je zaujímavosou najmä uhlíková bilancia, ktorá je na všetkých sledovaných plochách veľmi podobná. Napriek očakávaniu na ploche, ktorá bola spracovaná tradičným spôsobom – drevo bolo vyvezené a začalo sa so zalesňovaním – je priaznivejšia ako na ostatných plochách. Vedci túto skutočnos pripisujú intenzívnemu rastu vegetácie a fungujúcej fotosyntéze. Plocha bez kalamitného dreva viaže uhlík v oveľa väčšej miere ako plocha ponechaná na samovývoj. „Sú to všetko zatiaľ len čiastkové výsledky jednoročných výskumov. Nemožno z nich odvádza všeobecné trendy vývoja poškodeného územia. Napriek tomu však možno už dnes konštatova, že zmeny, ktoré nastali vo vývoji lesných ekosystémov po vetrovej kalamite sú unikátne a v mnohých disciplínach predstavujú základné poznatky pre ihličnaté lesy mierneho pásma,“ dodáva P. Fleischer.

bur