Stromy sú mocné, posilňujú aj ľudí

Silvoterapia sa pôvodne používala na to, aby chorí dýchali čerstvý vzduch pri prechádzke lesom. V Japonsku tieto účinky dokonca zmerali. Prechádzka prírodou znižuje podľa niektorých štúdií produkciu stresového hormónu kortizol. Jeseň a jar sú najkrajšie obdobia na to, aby sme sa ponorili do lesa. Veľa ľudí pociťuje už v okamihu vstupu do lesa pokoj a mier. Píše o tom denník ĹExpress.
Nielen Japonci majú starodávny kult stromov. Rovnako v Európe sa už dlho vie, že stromy prinášajú psychickú aj fyzickú pohodu. V prírode sa učíme zbaviť sa neodbytných myšlienok a sústrediť sa na nové pocity. Pri silvoterapii nejde len o to, aby sme sa v lese prechádzali. Treba sa zastaviť a urobiť si niekoľko dychových cvičení. Dýchame zhlboka a tým sa vnárame hlbšie do lesa. Dlhé nádychy a výdychy preruší krátka, päťsekundová prestávka v dýchaní. Medzi silvoterapiou a rodinnou prechádzkou v lese je rozdiel. Ako uvádza Jean–Marie Defossez, ktorý vedie internetové stránky silvoterapie.net, neprechádzame sa len tak priestorom plným stromov, ale nechávame dych lesa vstúpiť do seba. „Ľudia si často vyberajú stromy, ktoré sa im podobajú," dodáva. Človek sa zvoleného stromu dotýka rukami so zatvorenými očami a snaží sa vnímať rôzne zvuky, ktoré jeho ruky na kmeni vyvolávajú. „Potom sa musíte dostať do rovnakej frekvencie ako strom," hovorí Jean–Marie Defossez. „Treba zatvoriť oči a sústrediť sa na strom a potom oči otvoriť," vysvetľuje. Stromy sú mocné symboly mieru, zakorenenia a svetla. Svetlo potrebujú, aby vyrástli, v zemi sú hlboko zakorenené a sú to symboly pokojnej sily, mohutné aj poddajné zároveň. „Z filozofického hľadiska možno povedať, že stromy upokojujú náš vzťah so svetom, pomáhajú nám prekonávať problémy a nadväzovať kontakt s druhými. Učíme sa na nich empatii," hovorí Defossez. Ide o to, naučiť sa v živote akémusi neutrálnemu postoju, prijímať udalosti tak, ako prichádzajú, s pružnosťou, a pritom byť zakorenený v prítomnosti.