Štátni lesníci sa na Liptove zameriavajú na včasné spracovanie všetkých druhov kalamít
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Územie Odštepného závodu Liptovský Hrádok LESY SR š. p. je v posledných pätnástich rokoch výrazne atakované vplyvom abiotických a následne aj biotických škodlivých činiteľov. Výraznejší nástup vetrových kalamít bol zaznamenaný od roku 2004, kde postupne tento objem narastal až na 371 000 m3 v roku 2008. Vzhľadom ku kapacitným možnostiam, ako aj k rozhodnutiam orgánov štátnej ochrany prírody o pozastavení spracovania, uvedená kalamitná drevná hmota ostala nespracovaná a v súbehu s klimatickými podmienkami dochádza k enormnému nárastu podkôrnikovej kalamity v rokoch 2009 a 2010, kedy objemy presahujú 400 000 m3 takejto kalamity.
Zdroj: LESY SR, OZ L. Hrádok
Vývoj kalamitnej a úmyselnej ťažby na OZ Liptovský Hrádok
„Podobný stav sa opakuje v rokoch 2014 a 2015, kedy stav vetrovej kalamity stúpol na úroveň 160 000 m3 a následne v rokoch 2017 a 2018 opäť dominuje podkôrny hmyz v objeme 250 000 m3. V ostatných rokoch sme sa zamerali hlavne na včasné spracovanie všetkých druhov kalamít, s dôrazom na spracovanie rozptýlených náhodných ťažieb, ako aj na dôsledné spracovanie zvyškov po ťažbe a ich asanáciu. Tento zámer sa nám aj napriek ťažkým terénnym podmienkam (40% lanovkové terény, 36% kone, veľké približovacie vzdialenosti) darí plniť a momentálne evidujeme celkom 44 000 m3 kalamity.
Bohužiaľ, z uvedeného objemu na cca 16 000 m3 vetrovej kalamity nemáme súhlas na spracovanie od orgánov ochrany prírody, čo považujeme za možnú hrozbu do budúcich rokov v spojitosti s rozvojom podkôrneho hmyzu. Uvedené zákazy sú hlavne z titulu novonavrhovaných pralesových formácií a hlucháních oblastí, či už s pasívnym, alebo aktívnym manažmentom. Tak ako väčšina odvetví v pôdohospodárskej výrobe, aj my pociťujeme nedostatok pracovných síl v ťažbovej i v pestovnej činnosti a tento problém sa čoraz viac prehlbuje,“ píše v úvode článku kolektív autorov z OZ Liptovský Hrádok Ing. Ivan Podhorec, Ing. Peter Láni a Ing. Milan Krajčí.
Celý článok s ilustračnými fotografiami a prehľadnými grafmi zverejníme v časopise LES & Letokruhy.
Jozef Marko
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
