Šokujúce fakty o výstavbe v TANAP-e: Štátna ochrana prírody podľa aktivistky zlyhala

Vysoké Tatry aj s bezprostredným podhorím sú podľa jej slov dnes najväčším staveniskom na Slovensku. A to už je naozaj obludný rozmer výstavby, ktorý prekonal aj to, čo sa deje v Demänovskej doline v Nízkych Tatrách, hovorí S. Belová. Na portáli Lesmedium.sk uverejňujeme najzaujímavejšie časti článku o výsledku postoja štátnych ochranárov k developerom v našom najstaršom národnom parku.

Ako je to možné, keď štát má na ochranu tatranskej prírody dokonca špecializovanú organizáciu, ktorá by čosi také nemala pripustiť? Mám na mysli Správu Tatranského národného parku.

„Na to je veľmi jednoduchá odpoveď: Správa Tatranského národného parku, ktorú financujú občania zo svojich daní, vo svojom kľúčovom, prioritnom poslaní – ochrane tatranskej prírody a krajiny – zlyhala. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, pod ktorú Správa TANAP-u patrí, dopustila, že sa až dramaticky zmenšila plocha nášho najcennejšieho prírodného územia, teda práve toho priestoru, pre ktorý Vysoké Tatry dostali štatút národného parku.“

Na čo je potom štátu dobrá taká organizácia, ktorá podľa vás zlyháva na celej čiare? Nie je čas s tým niečo urobiť? Možno nastal čas na posilnenie právomocí tejto organizácie, zmenu jej štatútu…

„Naozaj sa treba začať vážne zaoberať pôsobením tejto organizácie. Je najvyšší čas, aby minister životného prostredia Ján Budaj zorganizoval akýsi verejný okrúhly stôl, kde by riaditeľ Správy Tatranského národného parku verejnosti odpovedal, prečo táto organizácia tak dlhodobo nezvláda zabezpečovanie dostatočnej ochrany prírody a krajiny národného parku. Nevie urobiť jeho zonáciu ani kvalitný a dodržiavaný program starostlivosti o TANAP. Kladiem si otázku, ako je možné, že práve Správa Tatranského národného parku nebije v tejto situácii na poplach.“

Keby k takému stretnutiu došlo, na aké otázky by ste chceli dostať od vedenia Správy Tatranského národného parku odpovede?

„V prvom rade by sme sa jej riaditeľa pána Majka opýtali, prečo nepodávali žiadne námietky ani nepožadovali posudzovanie vplyvov na životné prostredie pri zmenách územných plánov. Lebo tým vlastne dávajú developerom jasne najavo, že vedenie TANAP-u súhlasí s mohutnou plošnou zástavbou v ochrannom pásme Tatranského národného parku. Okrem iného taká rozsiahla zástavba narúša migračné koridory zvierat a aj kvôli migrácii veľkých zvierat bol predsa Tatranský národný park s ochranným pásmom zriadený.“

Vravíte, že územné plány niektorých obcí v ochrannom pásme TANAP-u umožňujú rozsiahlu výstavbu. Kde je takáto výstavba za hranicou zdravého rozumu povolená?

„Územné plány niektorých podtatranských dedín nemožno nazvať inak, len veľkým masakrom. Veľkú plošnú zástavbu umožňujú územné plány v Mlynici, vo Veľkej Lomnici, v Novej Lesnej, vo Veľkom Slavkove, v Huncovciach. V žiadnom územnom pláne nenájdete parky, športoviská alebo inú infraštruktúru potrebnú na kvalitný život. Len medzi Popradom, Starým Smokovcom a Tatranskou Lomnicou je povolená výstavba na takej ploche, akú má dnes Poprad. Ochranné pásmo národného parku už väčšiu ranu dostať nemôže. A Správa TANAP-u je ticho, tvári sa, že nič dramatické sa nedeje, všetko je v najlepšom poriadku. Lenže nie je.“