Reportáž: Dramatický rozpad vysokohorských lesných ekosystémov so všetkými negatívnym dôsledkami v Javorovej doline
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Sotva je ešte niekde na Slovensku taká lokalita, kde sú na tak malom priestore koncentrované v takom veľkom rozsahu viaceré negatívne dopady bezzásahového režimu, ako je tomu v Javorovej doline na Ochrannom obvode Tatranská Javorina Štátnych lesov TANAP-u. Ing. Ján Slivinský tu pracuje už 25 rokov. Živo si pamätá na podkôrnikovú kalamitu z roku 1995 po premnožení lykožrúta na poľskej strane Tatier, ktorú mohli vtedy lesníci včas spracovať a obnoviť les. V prvý júlový deň tohto roka je ale táto dolina pre turistov uzavretá, pretože Štátna ochrana prírody – Správa TANAP-u mala odlišný pohľad na bezpečný pohyb turistov pod suchármi v bezzásahovorom režime. Starostlivosť o vtáčie územie „v krajine suchárov“ bola zrazu povýšená nad bezpečnosť turistov. Podobný scenár sa udial aj v Zadných Meďodoloch, tiež na obľúbenom turistickom chodníku.
Foto Jozef Marko
Ing. Ján Slivinský v Javorovej doline
Reportáž s názvom PREČO SI NECHÁVAME NIČIŤ PRÍRODNÉ DEDIČTVO?! o rozdielnom pohľade lesníkov a ochranárov na ochranu a obhospodarovanie horských lesov a o tom, čo spôsobuje ochranármi nadiktovaný bezzásah v Javorovej doline a Zadných Meďodoloch, budeme publikovať v najbližšom vydaní časopisu LES & Letokruhy. Dnes na portáli Lesmedium.sk zverejňujeme úryvok dvojstranového článku ako pozvánku k jeho prečítaniu.
Ing. Slivinský sa vracia v spomienkach štvrťstoročie dozadu, kedy sa dokázali lesníci a ochranári v týchto miestach dohodnúť na opatreniach proti začínajúcej lykožrútovej kalamite. Nachádzali spoločne riešenia, ako pristúpiť k ochrane prírodných hodnôt, aby postupovali zodpovedne a dôsledne. Vtedy sa im podarilo „vysekať“ z rozsiahlej kalamity za dva roky. V prvom roku spracovali 28 000 m3 a v druhom roku 27 000 m3 napadnutého dreva.
„V tejto časti Javorovej doliny je vápencové podložie. Po vyhlásení bezzásahovej zóny nám do týchto lokalít naletel lykožrút a namnožil sa. Potom bol stupeň ochrany prehodnotený, územie ochranári zaradili do 4. stupňa, ale my sme už v tejto časti nemohli nič robiť, pretože les medzičasom zničil lykožrút. Po odummretí koreňového systému v týchto extrémnych sklonoch a plytkej, sotva päťcentimetrovej vrstve pôdy, vietor začal vyvracať suché stromy. Nemusel byť ani silný, lebo nadzemná časť suchárov pôsobí ako páka pre nefunkčný koreňový systém. Výsledkom je obnažená vápencová skala! Myslím, že tu sme už svedkami dramatického rozpadu vysokohorských lesných ekosystémov so všetkými negatívnym dôsledkami.
Neodpustím si v tejto súvislosti vyjadriť veľké sklamanie z toho, že lesnícke inštitúcie tu nerobia výskum, nie sú tu študenti lesníckych škôl, nerobia si tu diplomovky (až na ojedinelé lastovičky) a nepodieľajú sa na tom, aby sa nám lesníkom podarilo ukázať na skutočný problém. Budúci lesníci by videli, čo spôsobuje bezzásahový režim, aké sú jeho dopady na krajinu. Mohli by si porovnať poznatky zo školy so skúsenosťami nás, praktických lesníkov,“ zamýšľa sa Ing. Slivinský. Rovnako ako on nechápem, prečo ich pedagógovia neprivedú na tieto miesta, na ktorých sa koncentruje negatívny dopad bezzásahu nielen na lesy, ale aj na vodný a pôdny režim.
Jozef Marko
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
