Reakcia: Ekosystémové služby lesa - kto ich poskytuje a za čo sa platí?

Dr. Jozef Šíbik vo svojom článku tvrdí, že séria mojich príspevkov zamieňa ekosystémovú službu lesa so službou lesného hospodára. V jednom bode sa zhodneme: ekosystémové služby vznikajú fungovaním ekosystému. Les čistí vodu, viaže uhlík a podporuje biodiverzitu.

Základnú teoretickú logiku platieb za ekosystémové služby zachytáva schéma povodia: lesný ekosystém prispieva k hydrologickým službám, z ktorých majú úžitok odberatelia vody, domácnosti či podniky. Platba v tomto modeli neznamená, že hospodár si privlastňuje schopnosť lesa zadržiavať alebo čistiť vodu. Je nástrojom, ktorým môžu užívatelia služby podporiť konkrétne hospodárenie alebo opatrenia, ktoré jej poskytovanie zachovávajú či zlepšujú. Vzťah medzi službou, jej užívateľmi, hospodárením a platbou tvorí východisko prístupu PES.

Platba za ich zabezpečovanie teda nemusí znamenať, že hospodár vystavuje spoločnosti účet za to, že les existuje. Môže byť nástrojom, ktorým spoločnosť podporí konkrétny spôsob hospodárenia, ak prináša dodatočný verejný úžitok alebo ak od hospodára vyžaduje nákladnejšie opatrenia, než aké by zvolil bez tejto podpory.

Za čo možno a nemožno platiť

Pri posudzovaní platby treba rozlišovať medzi zákonnou povinnosťou, nápravou škody a dodatočným opatrením. Za plnenie zákonných povinností sa platiť nemá. Verejné peniaze nemajú odmeňovať ani nápravu škody, za ktorú zodpovedá jej pôvodca. Z toho však nevyplýva, že každé opatrenie na ochranu pôdy alebo vody je automaticky nápravou škody spôsobenej hospodárením. Treba skúmať konkrétny zásah, jeho právny rámec, účinok a referenčný stav. Ak opatrenie prekračuje povinný štandard a prináša dodatočný verejný úžitok, môže byť predmetom podpory.

Šíbikova analógia so stavebnou firmou, ktorej nákladiaky poškodzujú cestu, opisuje negatívnu externalitu a zodpovednosť za škodu. Nevystihuje však situáciu, keď činnosť vytvorí dodatočný verejný úžitok. Bližším príkladom by bola stavebná firma, ktorá na zákazku mesta realizuje stavbu a nad rámec zmluvy vybuduje prístupovú cestu využiteľnú aj širokou verejnosťou.

Ak náklady na túto nadštandardnú investíciu nezahrnie do ceny zákazky, znáša ich na úkor svojho zisku. Mesto môže rozhodnúť, či takúto verejnú investíciu ocení alebo podporí. Nešlo by o platbu za škodu spôsobenú nákladiakmi, ale za dodatočný úžitok presahujúci pôvodnú zákazku. Podobne treba v lesnom hospodárstve odlišovať nápravu škody od opatrenia, ktoré nad rámec povinností prináša spoločnosti ďalší úžitok.

Ekonomická schéma, z ktorej vychádzajú moje príspevky, rozlišuje pozitívne a negatívne externality. Pozitívny verejný úžitok z konkrétneho spôsobu hospodárenia môže odôvodniť podporu dodatočných nákladov alebo ušlého výnosu. Negatívne vplyvy treba riešiť reguláciou a zodpovednosťou za škodu.

Samozrejme, ak by konkrétna schéma financovala plnenie zákonnej povinnosti alebo nápravu vlastnej škody, taká kritika by bola oprávnená. To však treba posúdiť podľa podmienok danej schémy, nie predpokladať pri každej platbe za ekosystémové služby.

Link na celý článok: Ekosystémové služby lesa: kto ich poskytuje a za čo sa platí? - Čo nové v akademickom priestore? - Blog - Pravda

Prof. Jaroslav Šálka

Zdroj: blog autora na Pravda.sk