Prispôsobenie sa zmene klímy vo vybraných hodnotových reťazcoch dreva: Zavedenie adaptačných opatrení v lesoch v rozmedzí od 14 percent v Portugalsku do 57 percent na Slovensku

K tomu trendu sa pridali ešte od začiatku 20. storočia intenzívne hospodárske postupy s cieľom uprednostniť homogénne lesy s rovnomerným vekom. Z dôvodu vyrovnania sa s klimatickými zmenami v lesoch v posledných desaťročiach si vlastníci lesov uvedomili potrebu zavedenia adaptačných opatrení.

Budúce zavedenie adaptačných opatrení je považované za uskutočniteľnejšie a efektívnejšie ako ich súčasné zavedenie.

V prípade ihličnatých lesov vidia ich obhospodarovatelia viac možností na realizáciu opatrení ako v prípade  neihličnatých lesov. Tento stav je možné pripísať mnohým opatreniam, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú na miestach s rovnako starými, ale pre danú lokalitu neprispôsobenými zraniteľnými ihličnatými lesmi.

Opatrenia, ktoré smerujú k zvyšovaniu odolnosti proti premnoženiu podkôrneho hmyzu a vetrom, sú považované za účinnejšie v ihličnatých lesoch, kde sa tieto javy vyskytujú častejšie. Z pohľadu odborníkov na spracovanie dreva vo všeobecnosti považujú zavedenie opatrení v spracovateľských zariadeniach v prípade mäkkého dreva za menej uskutočniteľné a efektívne, ako v prípade tvrdého dreva.

O tom, aký bol prístup odborníkov v oblasti lesníctva k meniacim sa klimatickým podmienkam, hovoria výsledky prieskumu z rokov 2016 a 2018. V roku 2016 odborníci v oblasti lesníctva v južnej a západnej Európe hovorili, že nezavedú adaptačné opatrenia, pokiaľ neidentifikujú „bod zlomu“ signalizujúci posun ku klimatickému systému, o ktorom sa domnievajú, že bude mať trvalo negatívne dôsledky pre les.

Naopak, odborníci v severnej a východnej Európe demonštrovali optimistickejší prístup k meniacim sa klimatickým podmienkam, čo naznačovalo, že veria, že prechod na klimatický systém bude mať priaznivejšie dôsledky na produkciu lesov. Prieskumu z roku 2018, ktorý sa uskutočnil v siedmich európskych krajinách, odhalil, že len asi jedna tretina vlastníkov a správcov lesov zaviedla prispôsobené postupy hospodárenia v reakcii na zmenu klímy.

Pozoruhodné je, že miera osvojenia si takýchto praktík sa výrazne líši, v rozmedzí od 14 % v Portugalsku do 57 % na Slovensku. Bol zaznamenaný trend, keď odborníci zo severnej Európy mali tendenciu interpretovať účinky zmeny klímy ako menej závažné ako ich južné náprotivky.

Okrem toho boli identifikované dva primárne prístupy k adaptácii na zmenu klímy v lesnom hospodárstve: prírode blízke lesníctvo a intenzívne lesníctvo.

Premena jednodruhových ihličnatých lesov na zmiešané lesy s listnatými druhmi stromov môže zvýšiť odolnosť lesa. To môže znížiť dostupnosť mäkkého dreva a zvýšiť dostupnosť listnatých drevín s malým priemerom v strednodobom horizonte.

Takéto presuny v konečnom dôsledku ovplyvnia sortiment a ceny guľatiny na miestnej a regionálnej úrovni. V dôsledku toho sa drevospracujúci priemysel musí prispôsobiť diverzifikáciou využívania druhov, účtovaním dopravných nákladov a strategickým výberom umiestnení spracovateľských zariadení.

Narušenie lesov nielen ovplyvňuje hospodárenie v lesoch, ale spúšťa aj vlnový efekt, ktorý má dvojaký vplyv na hodnotový reťazec dreva: ovplyvňuje množstvo aj kvalitu vyťaženého dreva.

Klesajúce ceny na trhu s drevom môžu ponúkať krátkodobé výhody pre drevospracujúci priemysel, no z dlhodobého hľadiska to predstavuje výzvy typu klesajúca kvalita dreva, nepredvídateľné toky dreva a v neposlednom rade postupný posun v skladbe drevín.

Odborníci v krajinách severnej Európy majú tendenciu predvídať, že zmena klímy bude mať na lesy relatívne neutrálne účinky v porovnaní s tými v južnej Európe, kde majú odborníci skôr negatívny výhľad. Okrem toho sú odborníci prevažne pesimistickí, pokiaľ ide o vplyvy klimatických zmien na produkciu dreva a ekonomickú návratnosť, ale väčšinou optimistickí, pokiaľ ide o produkciu bioenergie. 

Adaptačné opatrenia v lesnom hospodárstve podporujú diverzifikáciu drevín, zatiaľ čo tie, ktoré sa používajú v spracovateľskom priemysle, podporujú efektívnosť spracovania a tieto dva prístupy nejdú vždy ruka v ruke.

Z pohľadu posilnenia odolnosti v rámci celého hodnotového reťazca dreva si to vyžaduje integráciu sietí dodávateľov dreva (vlastníci lesov), následných spracovateľov (drevospracujúci priemysel) a spotrebiteľov, ako aj podporu vysokej úrovne spolupráce v jednotlivých fázach hodnotových reťazcov.

Zistenia odborníkov v oblasti lesníctva poukazujú na rozdiely medzi pozorovaným adaptačným potenciálom ihličnatých a neihličnatých lesov a následne medzi hodnotovým reťazcom ihličnatého a listnatého dreva.

Na jednej strane sa odborníci domnievajú, že je uskutočniteľnejšie a efektívnejšie uplatňovať opatrenia v ihličnatých lesoch ako v neihličnatých lesoch. Na druhej strane tiež považujú za uskutočniteľnejšie a efektívnejšie uplatňovať opatrenia v priemysle spracovania listnatého dreva ako v priemysle spracovania mäkkého dreva. Súčasne môžeme pozorovať tendenciu k vyššej predpokladanej realizovateľnosti a efektívnosti zavedených opatrení v budúcnosti ako v súčasnosti.

V poslednom desaťročí bola bežnou praxou pre zvýšenie odolnosti premena jednodruhových ihličnatých lesov na zmiešané lesy s listnatými druhmi stromov. Integrácia ihličnatých druhov do listnatého lesa sa však považuje za náročnejšiu, pretože rýchlo rastúce ihličnaté druhy preferované priemyslom sú často lepšie prispôsobené vyšším nadmorským výškam.

Okrem toho listnaté stromy sa vo všeobecnosti lepšie prispôsobujú suchu, vetru a výskytu podkôrneho hmyzu. V tomto ohľade by sa mohlo považovať za jednoduchšie miešať viac listnatých druhov stromov.

Listnaté stromy však nemusia byť vo svojej podstate vhodnejšie pre budúce podnebie alebo špecifické oblasti a môžu byť vysadené na nevhodných stanovištiach, rovnako ako ihličnany.

Pre úspešné prispôsobenie sa zmene klímy v rámci hodnotového reťazca dreva sa vyžaduje lepšie pochopenie uskutočniteľnosti zavedenia adaptačných opatrení a ich účinnosti pri riešení zmeny klímy v priebehu času.

Pri samotnom riešení rozhoduje podpora otvorených inovačných aktivít a zvyšovanie povedomia o dôležitosti prispôsobenia v rámci hodnotového reťazca, t. j. v lesnom hospodárstve a spracovateľskom priemysle. Dôležitú úlohu bude zohrávať optimálna distribúcia (obzvlášť poškodeného) využívania dreva v rámci hodnotového reťazca na báze dreva kaskádovým spôsobom, čím sa zvyšuje efektívnosť zdrojov a zmierňuje sa tlak na zostávajúce zásoby dreva v lesoch.

Spracoval: Ing. Ján Krnáč