Pred zimou spočítali kamzíky

„Predpokladáme však, že stavy kamzičej zveri sú reálne o niečo vyššie, keďže výsledky jesenného sčítania ovplyvnili snehové i poveternostné podmienky," konštatuje Jozef Hybler, zoológ Štátnych lesov TANAP-u, ktoré sú hlavným organizátorom pravidelných kamzičích inventúr.

Zatiaľ čo jarné spočítanie kamzičej zveri je zamerané hlavne na zisťovanie prírastkov mláďat, jesenné mapuje početnosť kamzičej populácie pred zimou. Podľa jeho výsledkov bude v Tatranskom národnom parku zimovať 1 263 kamzíkov, z toho je 94 mláďat.
„V porovnaní s predchádzajúcim rokom je to trošku nižšie číslo. Sme radi, že spočítanie sa nám vôbec podarilo zorganizovať, keďže posledné týždne sa s nami zahrávalo počasie. Napokon sme namiesto dvoch dní kamzíky rátali len jeden – aj to nie v ideálnych podmienkach. Vo vyšších nadmorských výškach nás potrápil vietor a zľadovatený terén, takisto aj niektoré dolinky boli zasypané snehom, takže bol problém sa tam dostať. Kamzíky sa zrejme presunuli na záveterné strany, alebo boli v úkrytoch, ich prítomnosť však potvrdzovali stopy či ďalšie pobytové znaky," okomentoval priebeh jesenného spočítania kamzičej zveri Hybler. Zo spomínaného počtu zapísali do sčítacích hárkov na slovenskej strane 973 kamzíkov, z nich bolo 76 mláďat.
Najpočetnejšie kamzičie čriedy sa už tradične preháňali po Belianskych Tatrách, kde dokonca zaregistrovali aj útoky orla na kamzíky, raritou bol výskyt murárika červenokrídleho, ktorého spozorovali v tejto lokalite na dvoch rôznych miestach.
Len pre porovnanie, presne pred rokom zimovalo na slovenskej strane Tatier 1 003 kamzíkov, v poľskej časti národného parku ich vtedy narátali 364. Pred letom napočítali na oboch stranách Tatier celkovo 1 042 kamzíkov, z tohto počtu sa ich v slovenských Tatrách pohybovalo 746.
Spočítavanie kamzičej zveri sa v národnom parku robí už vyše šesť desaťročí. Rok po vzniku TANAP-u žilo na území Tatier približne 160 kamzíkov. O štyri roky neskôr dosiahol ich počet takmer šesťsto a v roku 1964 už skoro 950 kusov. V nasledujúcich rokoch počty kamzíkov neustále kolísali. Príčinou bolo najmä pytliactvo, vyrušovanie návštevníkmi v ich prirodzených lokalitách výskytu či prelety vrtuľníkov, z prírodných vplyvov napríklad neskorý jarný sneh či klimatické zmeny. Koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia klesol počet kamzíkov až na hranicu dvesto kusov. Zásluhou opatrení – vynáškou soli, prikrmovaním jarabinou v čase potravinovej núdze a pravidelnými kontrolami zo strany správcov územia sa ich počty postupne opäť zvýšili až nad hranicu tisíc jedincov.