Pra-prales

Práve tento druhý najstarší nájdený les produkciou kyslíka výrazne ovplyvnil klímu na Zemi. Doktor Chris Berry, docent na cardiffskej univerzite, označil lesy na nórskom súostroví Špicbergy v Severnom ľadovom oceáne za strojcu evolúcie stromov: - Tieto fosílne lesy nám ukázali, ako vyzerala vegetácia a krajina celkovo pred 380 miliónmi rokov, keď sa na Zemi začali objavovať prvé lesy.

Treba však chápať, že išlo o úplne iný druh stromov, ktoré mali veľmi silnú kôru a veľa konárov s ihličím. Boli vysoké asi 360 centimetrov, nič také už dnes neexistuje. Podobný, ale ešte o čosi starší les, našli v Gilboa v štáte New York. Berry predpokladá, že skamenený les v Svalbarde zredukoval hladinu oxidu uhličitého v atmosfére 15-násobne. To malo, samozrejme, výrazný vplyv aj na ďalší vývoj vegetácie na Zemi. Išlo pritom z hľadiska funkčnosti o rovnaký systém, akým fungujú stromy dnes. 

- Vývoj vysokých stromov je najpravdepodobnejšou príčinou dramatického poklesu oxidu uhličitého, pretože rastliny ho absorbujú počas fotosyntézy, aby mohli vystavať svoje tkanivá, rovnako ako v procese formovania pôdy, - vysvetlil Ch. Berry.

Nález nórskeho pralesa možno považovať za dôležitý, pretože doteraz vedcom nedávalo zmysel, ako mohol jeden les v Spojených štátoch natoľko ovplyvniť globálnu klímu.

- Je to vzácny fosílny les, ktorý nám pomôže pochopiť ekologické správanie Zeme, ako aj globálnu distribúciu suchozemských rastlín pri zalesňovaní planéty, - uviedol vedec na záver svojej štúdie, o ktorej informovala stránka csmonitor.com.
Zdroj: csmonitor.com