Poznámka: Keď všetky semenáčiky vymrzli, ženičky plakali celý deň

Treťou bola škôlka v sedle Priehybka. Tá mala naopak mikroklímu vďaka okolitému materskému porastu veľmi dobrú. Hlavne jedľové sadenice sa nám tam darilo pestovať mimoriadne kvalitné. Dnes sú z nich už jedliny vysoké cez 15 metrov. Aj vďaka tomu má Lesná správa Revúca najväčšie zastúpenie jedle z celého lesného závodu. Tým, že sme pri škôlke založili veľké množstvo kompostu a samozrejme sme ho po uvoľnení plochy pred zaškôlkovaním alebo siatím nových semenáčikov aj použili, sa pôdne pomery značne vylepšili. Pestovali sme tam len smrek a jedľu.

V tomto období sa na jednej lesnej ceste vo výkopovom svahu po rozširovaní cesty nachádzalo množstvo smrekového náletu. Cesta je v nadmorskej výške cca 1 300 m n. m. Jednalo sa o nálet z materského porastu nad cestou. Napadlo mi dať pokyn na ich vyzdvihnutie a zaškôlkovanie. Po dvoch rokoch pestovania v lesnej škôlke z nich boli krásne sadenice.

Vo vlastníctve lesného závodu je aj poľnohospodárska pôda v katastri obce Mokrá Lúka. Kolegovia tam obhospodarovali políčka a zvyšok sa len kosil a sušilo sa seno. Po prehodnotení zámeru aj na úrovni lesného závodu sme tam zriadili novú škôlku. V jednej časti sme siali semeno buka ešte na jeseň a do roka sme vypestovali kvalitné sadenice na rašelinovom substráte. V ďalšej časti sme škôlkovali a siali semeno smreka a smrekovca. Sadenicami sme zásobovali v prípade potreby aj zvyšok závodu.

Mali sme vtedy vlastných zamestnancov a postupnou prácou s nimi sme si vychovali lesné robotníčky, ktoré mali k vykonávanej práci veľmi dobrý vzťah. Až tak im na práci a jej výsledkoch záležalo, že keď nám jednu jar všetky semenáčky buka vymrzli, plakali celý deň. Na celej doline nikde nemrzlo, len tam. Bolo to v období, kedy veľa žien prišlo o prácu a tak sme si zamestnankyne mohli vyberať. Cez zimu ostali doma a v novom roku už tie, s ktorými sme neboli spokojní, nenastúpili. Tak sa podarilo vychovať dobrý kolektív, ktorému na práci záležalo.

Pri zalesňovaní si spomínam ešte na jednu skúsenosť. Prvý rok práce na lesnej správe sme nemali dostatok svojich sadeníc. Množstvo hlavne smreka sme dovážali z lesnej veľkoškôlky Čremošná. Popri normovaných veľkostiach sadeníc sme dostali aj riadne prerastené sadenice smreka. Dokonca až tak, že niektoré sadenice boli vyššie ako výška najnižších lesných robotníčok. Myslel som si, že je to zbytočná práca. Mal som vtedy možnosť využívať dozor jedným kolegom na dôchodku. Všetkým sadeniciam tento kolega dôchodca skrátil korene a sadili sme ich do pomerne hlbokej pôdy. Mojim veľkým prekvapením bola ich ujatosť - takmer na úrovni 100 percent. Dnes sú tieto smreky vyššie ako 15 metrov.

Po zlúčení lesných správ Revúca a Jelšava som odišiel pracovať na Odštepný závod Revúca a pracovníčky v lesníctve museli ísť pracovať k živnostníkom. Myslím, že je to škoda, lebo okrem toho, že mali znížený príjem, zhoršil sa aj prístup ku kvalitnej práci v pestovnej činnosti. Škôlky sú už tiež opustené a sadenice sa len dovážajú. Samozrejme, že sa to prejavuje aj v lese. Sadenice, dopestované v nízkej nadmorskej výške a značne počas pestovania prihnojované, sa veľmi dlho po presadení spamätávajú. Dosť trpia aj rozdielom času medzi ich vyzdvihnutím a vysadením.

Ing. Marek Nosko