Poznámka: Analytik o riešeniach spolužitia človeka a medveďa - regulácia, pachová stopa a šelma v areáli vhodnom pre jej život

Ing. Dušan Lukášik, CSc. v liste okrem iného uvádza, že materiál, ktorý popisuje riziká spolužitia medveďa a človeka v Slovenskej republike už existuje dva roky a jeho nová verzia bola doplnená o vysvetlenie podstaty vzniku populácie plachého medveďa cez neurobiológiu. Zároveň stručne sumarizuje túto problematiku. „Pokiaľ sa medveď pohybuje v prírode s hustotou populácie jeden kus a viac na 10 000 hektárov, inštinkt strachu nemá svoju radiacu regulačnú funkciu, zabezpečovanú človekom a teda medveď nepociťuje strach z človeka.

Naopak, ak je medveď stlačený na obmedzené územie a navyše je intenzívne regulovaná jeho populácia, sú to poľovníci, ktorí pre zbytok populácie vytvorili regulačný mechanizmus v podobe pachovej stopy človeka, ktorá aktivuje emóciu strachu v medveďovi. Pachová stopa človeka uzatvára medveďa do areálu vhodného pre jeho život a navyše aktivuje dve autoregulačné funkcie: medvedice redukujú počet mláďat na jedno až dve medvieďatá ako dôsledok limitovanej dostupnosti zdrojov potravy a inštinkt slasti motivuje samca k zabitiu medvieďat a je úspešný ako dôsledok limitovaného areálu, ohraničeného pachovou stopou človeka.

Tieto dve autoregulačné funkcie regulujú ročný prírastok o 30 percent pre populáciu medveďov s pomerom samci:samice 2:3 na interval 10-15 percent. Akonáhle sa ale porušia regulačné nástroje v podobe lovu na medveďa a medveď začne tolerovať pachovú stopu človeka, v podmienkach Slovenska sa začne uzatvorený areál otvárať a autoregulačné funkcie oslabovať tak, že ročný prírastok sa mení na interval 15-30 percent ako dôsledok dostatočného prístupu potravy z poľnohospodárskej produkcie, čo spôsobuje nárast počtu mláďat v jednom vrhu na 3 až 4 kusy, ojedinele 5 a pokles úspešnosti zabíjania medvieďat samcom. Podobne otvorenie areálu umožňuje medvedici ochrániť mláďatá únikom pred medveďom.“

Jozef Marko