Nestíhajú aži

Škodca sa tak môže ďalej šíri. „Zdravotný stav okolitých lesov je veľmi zlý,“ hovorí Kornel Bugan, prednosta Obvodného lesného úradu v Žiline. Na niekoľkých mapách v jeho odborných publikáciách je okolie mesta zaznačené sýto červenou, teda najhorším stupňom kalamity.

Ministerské rozhodnutie vyvesili aj na úradnej tabuli lesných úradov v Žiline. „Vzostup počtu napadnutých stromov približne od roku 2004 je enormný a veľké množstvo kubíkov dreva stále zostáva v lese nespracovaných,“ priznáva K. Bugan. Napadnutého dreva je toľko, že ho jednoducho kapacitne nestíhajú aži. Lesníci a ochranári sa zhodujú, že inak sa so škodcom bojova nedá.

Vyažené či napadnuté stromy je vidie aj pri zbežnom pohľade z centra Žiliny na okolité kopce. Najhoršie v okolí sú na tom Orava a Kysuce. „Už je to však napríklad aj v Martine, v Žiline aj za Váhom v oblasti Turia. Tam sú však už, našastie, zmiešané lesy s prímesou buka a to ohrozenie už nie je také,“ povedal K. Bugan.

Dôvodov, pre ktoré sa lykožrútom tak darí, je podľa K. Bugana niekoľko. „Či už sú to emisie, klimatické zmeny, otepľovanie, alebo hubové ochorenia, takto oslabené stromy potom hmyz ľahšie napáda.“ Zdravotný stav je podľa neho najhorší, aký si pamätá. Aj prognóza na budúci rok je rovnako zlá.

„Človek tým, že zárodky škodcov včas odstráni a plochu zalesní nielen ihličnatými, ale aj listnatými drevinami, prírode pomáha. Nie je iná možnos, verím že o pár rokov extrémne premnoženie podkôrneho hmyzu poklesne, hynutie smrekových porastov sa spomalí a stav lesov sa bude pomaly zotavova, bude zasa všetko v poriadku,“ povedal K. Bugan. Lesníci podľa neho pri vysádzaní už dbajú aj na rôznorodos lesa a pridávajú medzi smreky aj listnaté stromy.

Kalamitnú situáciu v smrekových lesoch priznávajú aj ochranári a aži napadnuté drevo je podľa nich správne.
„¼udia nás často vnímajú ako radikálnych, že chceme, aby sa neažilo nikde. My hovoríme len o tom, aby sa kalamita nemala aži len na 1,8 percenta územia Slovenska, ktoré tvoria prísne chránené územia,“ povedal Erik Baláž z Lesoochranárskeho združenia VLK. V okolí Žiliny veľa takýchto území nie je. „Lesníci tak môžu rúba na celých Kysuciach a aj inde, nemali by však, samozrejme, vyrúba všetko. Táto situácia je pre mňa však dôkazom toho, že aj v územiach, kde lesníci môžu aži, nedokážu zabráni tomu, aby sa lykožrúty šírili,“ povedal E. Baláž.

To, že sa nedarí lesníkom kalamitu spracova, je podľa neho sčasti aj dôsledkom toho, že lesy sú veľmi oslabené. „Smreky boli vysadené v lokalitách, kde nemajú rás, majú zlú štruktúru, prirodzene odumierajú,“ povedal E. Baláž. Problém je podľa neho aj v rýchlosti spracovania kalamity.
„Keď sú v stromoch lykožrúty, ešte sú zelené. Keď strom vyschne a opadáva z neho kôra, tak už v ňom lykožrúty nie sú,“ povedal E. Baláž.

(Noviny Slovakia)