Prihlásiť

Nekonečná kauza

Fabova hoľa – prírodná rezervácia s najvyšším, 5. stupňom ochrany, rozprestierajúca sa na Horehroní, neďaleko Brezna, 262 –hektárové územie s majoritným zastúpením smrekových porastov, v ktorom sa nachádzajú chránené druhy fauny a flóry, najmä živočíšny druh tetrova hlucháňa. Toľko charakteristika tohto 20 rokov chráneného územia, ktoré však už nemá s realitou veľa spoločné.

V roku 2004 začala nová etapa v histórii tejto rezervácie. Pamätná novembrová víchrica aj na tomto území zanechala za sebou spúš, s ktorou si však lesníci aj v minulosti hravo poradili. Dovtedy... Dovtedy, kým sa Zákon č. 543/ 2002 O ochrane prírody a krajiny nedostal svojim výkladom do rozporu so Zákonom o lesoch, a kým sa do celého problému dôrazne neangažovali viaceré mimovládne ochranárske organizácie presadzovaním tzv. bezzásahového režimu.

Výsledok? V rezervácii sa na takmer 8-ich tisícoch kubíkov vetrom poškodeného dreva začal enormné množi podkôrny hmyz. A dnes, o štyri roky neskôr, je viac ako 40% smrekových porastov v rezervácii - t.j.30 tisíc metrov kubických- zasiahnutých podkôrnikovou kalamitou. Ba čo viac, lykožrút nalietava aj do susedných lesov. A to v takom množstve a intenzite, že všetky snahy o jeho elimináciu majú len mizivú úspešnos.

Aj preto š.p. Lesy SR, ktorý až do roku 2004 spravoval túto rezerváciu v súlade s jej potrebami a bez úmyselnej ažby, a ktorý obhospodaruje aj niektoré susedné lesy, viackrát požiadal Krajský úrad životného prostredia v Banskej Bystrici a neskôr aj Ministerstvo životného prostredia SR o možnos aktívne rieši rozširujúcu sa kalamitu v PR Fabova hoľa. Zamietavé a mimoriadne zdåhavé odpovede / na tú poslednú sa MŽP nevyjadrilo od polovice apríla t.r./ situácii nepomohli.

Za malý úspech s iskierkou nádeje považovali lesníci aspoň akceptáciu žiadosti o usporiadanie krajskej revízie, ktorou poverilo ministerstvo životného prostredia KÚŽP v Banskej Bystrici 5.septembra 2007. Pritom posledná krajská revízia sa tu uskutočnila ešte v roku 1997. Štátne orgány skutočne zapracovali a rok od ministerského poverenia zorganizoval KÚŽP v BB predmetnú revíziu- napodiv, s bohatou účasou zástupcov mimovládnych organizácii.

Dojímavé bolo aj privítanie zúčastnených prednostom KÚŽP v BB, RNDr. Mariánom Siekelom. Najskôr sa rozčúlil nad zvýšeným mediálnym záujmom o túto revíziu a potom len prorocky skonštatoval: „O ďalšom osude Fabovej hole sa rozhodne na základe botanického a zoologického inventarizačného výskumu, ktorý bude trva minimálne dva roky“.....

Stalo sa...

Komisia, ktorá mala by do konca septembra zostavená z lesných odborníkov, uzrela svetlo sveta v polovici októbra. Aj keď z vedeckých a vysoko odborne hodnotených lesníckych kapacít z Národného lesníckeho centra vo Zvolene, či Lesníckej ochranárskej služby z Banskej Štiavnice tam nebol ani jeden zástupca. Okrem mnohých vedeckých pracovníkov, prevažne zástancov „bezzásahového režimu, tam však bol zástupca MŽP SR z Odboru ochrany prírody, RNDr. Stanislav Klaučo. A ten jasne deklaroval stanovisko vlády aktívne zasiahnu v boji proti kalamite a pomôc poškodeným smrečinám. Tým skôr, že prípad PR Fabova hoľa je identický s ostatnými slovenskými prírodnými

rezerváciami s majoritným zastúpením smreka, kde sa kalamita nespracovala -či už je to na Orave, vo Veľkej Fatre či Nízkych Tatrách. Pritom nečinnosou pri rozmachu kalamity, ktorá má dnes podobu ekologickej katastrofy lykožrútovou kalamitou sú poškodené už 2/3 smrečín/ porušujeme aj Smernicu EÚ o biotopoch, ktorá je vyššou právnou normou ako naše zákony. Podľa nej totiž „treba „dba na zachovanie prípadne zlepšenie stavu chránených biotopov európskeho významu“.

Výsledok? Poverenie pre Štátnu ochranu prírody SR, aby do konca novembra zostavila novú komisiu / tentoraz aj s odborníkmi z NLC/ . A zápisnica, ktorej obsah je diametrálne odlišný od deklarácie pracovníka MŽP. Podľa nej sa bude na Fabovej holi realizova 2-ročný zoologický a botanický výskum- ako to ešte pri revízii predpovedal šéf KÚŽP v BB- a v roku 2011 opätovné zvolanie obvodnej revízie.

Že po dvoch rokoch výskumu a požehnaného množenia lykožrúta už v PR Fabova hoľa nezostane ani jeden dospelý smrek, je zrejme vedľajšie...

Rovnako aj skutočnos, že výraznou zmenou prostredia v dôsledku vysychania smrekov a úbytku vody sa stráca predmet ochrany- tetrov hlucháň. Hlavne, že máme prírodnú rezerváciu, ktorú pre suché a padnuté stromy určite nevyhľadáte ako miesto odpočinku so svojimi blízkymi. A v ktorej za tie dva roky budete môc vidie akurát tak niekoľko jarabín, jelší a niekoľko druhov hmyzu...

Kocúrkovo? Nie, realita. Pretože aj keď porušujeme európsku smernicu, aj keď sa vedome prizeráme deštrukcii tejto prírodnej rezervácie, naše štátne orgány nie sú ochotné urobi zásadný obrat, ktorý by mohol by vnímaný ako príklad pre ďalšie, podobne špecifikované prírodné rezervácie.

Nepochopiteľná je aj ignorácia troch odborných stanovísk NLC vo Zvolene, ktoré vyzývajú na aktívne spracovanie kalamity v PR Fabova hoľa, ako aj nezáujem o nezávislý znalecký posudok profesora Kulicha z Poľnohospodárskeho znaleckého ústavu v Nitre, ktorý konštatuje stratu predmetu ochrany v PR Fabova hoľa a neopodstatnenos jej zotrvania v najvyššom ochrannom pásme.

Kým je totiž PR Fabova hoľa v 4-om alebo 5-om stupni ochrany- aj keď bez chráneného biotopu- treba na aktívny zásah proti podkôrnemu hmyzu písomný súhlas od štátnych orgánov ŽP- teda Krajského úradu životného prostredia v BB a ministerstva životného prostredia, ktorý nie sú od roku 2004 ochotní vyda. Rovnako, ako pred štyrmi rokmi, rovnako tak aj teraz a - podľa tohto stanoviska - aj v budúcnosti . Takže sa vraciame opä na začiatok. Veď koleso byrokracie je neprekonateľné a v tomto prípade zrejme aj nekonečné...

afa

Z druhej strany

V Blatnici 18. septembra 2008, Ing. Ján Topercer, CSc., samostatný vedecký pracovník – ekológ, Univerzita Komenského, Botanická záhrada Blatnica:

PR Fabova hoľa vyhlásilo Ministerstvo kultúry SSR roku 1988 v chrbtovej časti rovnomenného masívu Veporských vrchov na výmere 260.4 ha (z toho les v 5. stupni ochrany 251.65 ha). Za predmet ochrany má prirodzené lesné spoločenstvá (v biotope európskeho významu Ls9.2 Smrekové lesy vysokobylinné 9410) so vzácnymi druhmi flóry a fauny, ako aj podhôľny a vysočinový reliéf Veporských vrchov. V rokoch 2004 2007 ju zasiahli vetrové (v menšej miere snehové) smršte a následne gradácia podkôrnikov, hlavne Ips typographus a Pityogenes chalcographus. Celkový objem dreva trafeného týmito disturbanciami sa podľa stanoviska Správy NP Muránska planina z 31. marca 2008 odhadoval na ca 21 450 m3.

Pri posudzovaní stavu zachovania PR, predvídaní jej ďalšieho vývoja a plánovaní manažmentu považujem za dôležité najmä tieto argumenty:

1. Veterné smršte, návaly snehu a podobné udalosti nie sú ekologické katastrofy, ale výrazne nižšia trieda prírodných disturbancií. Dopadajú na prírodné systémy s rádovo menšou intenzitou, v menšom rozsahu a síce tiež zriedkavo, no na rozdiel od katastrof s dostatočnou frekvenciou na to, aby mohli opakovane prispieva k selekčným tlakom na uvažované druhy organizmov (BEGON a kol. 1996, PICKETT & WHITE 1985; tu hlavne na dlhoveké stromy) a vyvoláva ich adaptívne odpovede. Keď sa po čase taká smrš na „miesto činu“ vracia, nachádza tam populácie, ktoré si ešte „geneticky pamätajú“ jej selekčné pôsobenie na ich predkov (pokiaľ ich samozrejme niekto medzičasom nezlikvidoval) a môžu naň dáva už „správnejšie“ odpovede teda vydrža viac resp. utrpie menej ako oni. Aj lesné ekosystémy na Fabovej holi v rokoch 2004 2007 postihol práve tento nekatastrofický a v evolučnom zmysle skôr „rozpamätávací“ druh ujmy, ktorý s určitosou neznamená zánik predmetu ochrany PR ako celku ani žiadnej jeho zložky.

2. Organizmy vrátane drevín sú zvyčajne najlepšie adaptované na také režimy disturbancií, za akých sa vyvinuli (BERGERON a kol. 1999, SPIES & TURNER 1999). Historické, klimatologické i ekologické dáta zo stredoeurópskych pohorí (napr. JENÍK 1961, LOŽEK 1973) hovoria jasne, že do tunajších prirodzených disturbančných režimov najmenej po celý postglaciál patria aj silné vetry a narušenia s nimi spojené (veľké nahromadenia snehu, polomy lesa, následné premnoženia konzumentov a i.), ktoré tisíce rokov spoluzodpovedajú za (priaznivý) stav a vývoj tunajších populácií, spoločenstiev a ekosystémov. Naproti tomu do prirodzených disturbančných režimov nemožno zahrnú lesnícke zásahy, keďže adaptácie kľúčových lesných organizmov stihli za tých pár stoviek rokov ovplyvni len nevýznamne.

3. Ekosystémy (aj lesné) ako dynamické nerovnovážne systémy nesmiernej a neredukovateľnej zložitosti sa v značnej miere vyvíjajú chaoticky až stochasticky a ukazujú preto aj značnú citlivos na počiatočné podmienky. To značí, že už malé odchýlky od prirodzených pomerov na počiatku obnovného cyklu (napr. odstránenie čo i len malej časti màtveho dreva) môžu vyvola veľké zmeny v dlhodobom vývoji, funkciach a odolnosti lesa (TOPERCER 2006). A práve silné selekčné tlaky prírodných disturbancií typu vetrovej smršte sú činiteľmi, schopnými veľkopriestorovo a účinne „nastavi“ prirodzené počiatočné podmienky pre vývoj lesa od začiatku nového cyklu sekundárnej sukcesie a zároveň „zahladi“ stopy po prípadných predchádzajúcich ľudských zásahoch, či dokonca upravi veľkos areálu a distribúciu niektorých druhov (napr. smreka) prírode bližším/udržateľnejším smerom. Preto ani v tomto zmysle polomy a podkôrniky v PR Fabova hoľa nie sú pohromou ani škodou, ale naopak príležitosou na sprírodnenie, čiže zlepšenie stavu tunajších ekosystémov ich vlastnými silami. Pravda, tieto prirodzene nerovnovážne ekosystémy sa teraz dostali ešte ďalej od termodynamickej i ekologickej rovnováhy a potrebujú primerane dlhší čas (dlhšiu reorganizačnú fázu – BORMANN & LIKENS 1979), kým sa z chaotickej disipatívnej štruktúry „hnedého“ lesa začne sám od seba vynára (staro)nový poriadok evolučne zdatnejšieho „zeleného“ lesa.

4. Ak smršte a podkôrniky narušujú kontinuitu plnenia funkcií lesa (hlavnú to métu lesného hospodárstva – STOLINA 1999), tak iba v niektorých ohľadoch, ale zďaleka nie úplne a od základu. Ani smrš, ani podkôrniky nemenia ekosystémovú podstatu – aj po ich úderoch les ostáva lesom, len v inom vývojovom štádiu. Napriek spustošenému vzhľadu sa toto štádium zjavne drží v medziach reziliencie ekosystému a uchováva si veľa zo spôsobilosti plni funkcie lesa. Zvl᚝ pri porovnaní s holorubnou alternatívou vynikne štruktúrne i funkčne dlhodobo priaznivejší stav neažených polomov a „podkôrničích plôch“, ktorý spoluvytvárajú tieto podstatné činitele:

- plôškovitý (patchy) dopad smršte i žeru podkôrnikov a výsledná mozaika otvorených plôch, ležiacich i odolnejších stojacich jedincov a skupín stromov, krov aj mladých stromčekov z náletu ako základ úspešnejšej prirodzenej obnovy a stabilnejšej štruktúry s väčšou vekovou i priestorovou rozmanitosou (porovnajte FISCHER 1992, KORPE¼ 1997, GUTOWSKI a kol. 2004)

- menší pokles hrubej primárnej produktivity (HPP) ekosystému

- malý export biomasy a živín von z ekosystému

- pomalšia oxidácia a biologický rozklad organických látok na povrchu i v pôde

- masívne zväčšenie podielu màtveho dreva, ktorého rozkladom sa udržuje pomer oxidácia/HPP > 1 po desaročia pri úmerne pomalšom vzraste dostupnosti živín (SPURR & BARNES 1973, BORMANN & LIKENS 1979).

Na druhej strane novšie štúdie o dopadoch tzv. „záchrannej ažby dreva“ (salvage logging) na plochách s polomami, premnoženiami hmyzu, požiarmi a pod. (FOSTER & ORWIG 2006, HUTTO 2006, LINDENMAYER & NOSS 2006, SCHMIEGELOW a kol. 2006) dokladajú, že takáto ažba môže naruši alebo zniči biologické dedičstvá (napr. zlomy, vývraty, tlejúce kmene, pne a ich biotu), zmeni vzácne postdisturbančné stanovištia, ovplyvňova populácie druhov, meni zloženie spoločenstiev, bráni prirodzenej obnove vegetácie, uľahčova kolonizáciu inváznymi druhmi, meni vlastnosti pôd a zásoby pôdnych živín, zvyšova eróziu pôdy, meni hydrologické režimy a vodné ekosystémy a meni vzorce (patterns) rozmanitosti krajiny. Celkovo vzaté, dôsledkom takejto ažby dreva býva narušenie štruktúrnej zložitosti (komplexity) stanov횝, narušenie ekosystémových procesov a funkcií, ako aj zmeny v populáciach typických druhov a v zložení spoločenstiev. Tieto nepriaznivé zmeny by s najväčšou pravdepodobnosou (a s rôznou rýchlosou) nastali aj po prípadných zásahoch do polomov a „podkôrničích plôch“ v PR

Fabova hoľa.

5. Záver o kontinuite plnenia funkcií lesa a kontinuite predmetu ochrany PR Fabova hoľa podporujú aj poznatky geobiocenologickej školy prof. A. Zlatníka (ZLATNÍK 1956, 1959, 1975) a slovenskej geobotanickej školy (MICHALKO a kol. 1986). Smerodajná je v prvom rade Zlatníkova definícia typu geobiocénu čiže lesného typu (uznávaná všetkými slovenskými lesníkmi) ako súboru geobiocenózy prírodnej a všetkých od nej vývojovo pochádzajúcich a do rôzneho stupňa zmenených geobiocenóz vrátane vývojových štádií (t. j. vrátane štádií rozpadových a iniciálnych), ďalej Zlatníkovo zdôvodnenie určujúcej úlohy trvalých podmienok stanoviša vo vývoji geobiocenóz a Magicovo (MAGIC 1986) zistenie špecifickej vývojovej zákonitosti cyklickej zámeny smreka a jarabiny vtáčej v spoločenstvách horských smrečín. Z týchto poznatkov vyplýva, že jarabinové porasty na plochách s polomami, premnoženiami hmyzu a pod. nie sú osobitným typom spoločenstva/biotopu, ale len vývojovým štádiom viacerých typov horských smrečín. Vznikli prírodnými disturbanciami in situ, čiže už z definície nemôže ís o umelo vytvorený/zmenený geobiocenoid, ani o nejakú neprirodzenú alebo prírode vzdialenú geobiocenózu. Čiže ako na Fabovej holi, tak aj vo Vysokých i Nízkych Tatrách ide o prírode blízke vývojové štádium toho istého typu biotopu zo skupiny horských smrečín skupiny, ktorá je aj jedným z hlavných predmetov ochrany v PR Fabova hoľa.

O nezmenenom type biotopu svedčí aj fakt, že v prípade polomu či gradácie podkôrnikov nejde o zmenu trvalých ekologických podmienok. Tie sa významnejšie menia zásahmi ako odvodnenie, zmena chemizmu pôdy (napr. vápnením – porovnajte HRUŠKA & CIENCIALA 2001) alebo zmena tvárnosti terénu a celistvosti pôdneho krytu (napr. výstavbou lesných ciest). Zmeny spôsobené smršou a podkôrnikmi sú len dočasné a dotýkajú sa hlavne synúzie drevín, ale zďaleka nie celého biotopu či ekosystému (pre ktorý majú väčší význam zmeny v kvalite pôdneho prostredia, v zložení pôdnych organizmov, povrchového humusu, semennej banky, v intenzite vegetatívnej obnovy a iné činitele podľa bodu 4. tohto stanoviska). Jarabinové štádium neznačí zničenie ani poškodenie či zhoršenie stavu biotopu horských smrečín, naopak, značí prirodzenejší proces ich obnovy so selekčnými tlakmi nasmerovanými v prospech:

- klimaxových ekotypov smreka (zatiaľ čo na vyažených plochách sa presadia krátkoveké a nestabilné sukcesné ekotypy)

- využívania najprirodzenejšieho substrátu pre obnovu smreka – màtveho dreva

- zvýšenia heterogenity (plôškovitosti) a tým aj väčšej statickej i dynamickej stability vznikajúceho poschodia drevín.

6. Silnú podporu pre záver o kontinuite predmetu ochrany PR Fabova hoľa poskytujú najmä konkrétne faktografické údaje, či už o lesných spoločenstvách (MIADOK 1988, JAROLÍMEK ms.), alebo o výskyte typických a iných významných druhov vyšších i nižších rastlín, cicavcov, vtákov, hmyzu a ďalších skupín organizmov (zhrnuté napr. v stanovisku Správy NP Muránska planina z 31. marca 2008). Už aj tieto údaje stačia na doloženie prítomnosti úplnej väčšiny typických druhov smrečinových biotopov v životaschopných miestnych populáciach a na vyvrátenie tvrdení v žiadosti Lesov SR, š. p. z 22. augusta 2007 o zániku predmetu ochrany PR a o poškodení biotopov.

7. Množstvo màtveho dreva v lesoch PR zjavne zodpovedá produktivite ekosystému vysokobylinných smrečín v danom veku a daných ekologických podmienkach, intenzite doterajších disturbancií, stanovištným nárokom kľúčových druhov organizmov (smrek, šelmy, hlucháň, ďatľovité, saproxylický hmyz, huby, pôdne organizmy ...) i kapacitám pôdotvorných procesov, takže hovori o „priveľkom množstve“ màtveho dreva je nepodložené. Nepodložená a nepatričná je aj lesnícka fixácia na objem (m3) poškodeného a odumretého dreva v podmienkach rezervácie, kde drevoprodukčná funkcia lesa a súvisiace ekonomické kalkulácie nemajú žiadne opodstatnenie, keďže prioritné sú funkcie ochrany biodiverzity a procesov ju udržiavajúcich.

8. Intenzita prirodzenej obnovy drevín (vrátane smreka) na plochách po polome a žere podkôrnikov podľa predbežného posúdenia zodpovedá prirodzenej intenzite v podmienkach prírode blízkych lesov. Zmladenie smreka je prirodzene plôškovité, dostatočne početné, vitálne, oproti vyaženým plochám výrazne menej ohrozované zaburinením či poškodzovaním zverou. Jarabina vtáčia dobre spåňa svoje ekologické i environmentálne funkcie pionierskej dreviny, veľmi účinne sa uplatňuje zvl᚝ jej vegetatívna obnova (porovnajte DIETZE & CLARK 2008) a celkový obraz tohto vývojového štádia dobre zapadá do vysvetľujúceho rámca cyklickej zámeny smreka a jarabiny (MAGIC 1986).

V nadväznosti na uvedené argumenty si dovoľujem predloži tieto návrhy:

1. Nijako nemeni stupeň ochrany, výmeru ani iné parametre PR, pretože stabilita hraníc bezzásahovej zóny a dodržaný bezzásahový režim v nej je najdôležitejšou podmienkou jej funkčnosti (porovnajte BISHOP a kol. 2004). Za prípustné považujem len účinnejšie zásahy proti podkôrnemu hmyzu v tých častiach hospodárskych lesov mimo PR, do ktorých ešte môžu prenika podkôrniky zvnútra rezervácie.

2. Na upresnenie stavu predmetu ochrany a trendov jeho vývoja v PR vykona aspoň dvojročný biologický výskum (botanický, zoologický, mikrobiologický, ekologický) s manažmentovo orientovanými výstupmi.

3. V komisii na prípravu záverov revízie PR Fabova hoľa okrem zástupcov Lesov SR, š. p., NLC, LOS, ŠOP SR, LF TU a ÚEL SAV umožni aj účas zástupcu Botanického ústavu SAV a Botanickej záhrady Univerzity Komenského.

Na záver by som chcel dôrazne odmietnu vytváranie rôznych „vojnových“ nálad okolo tohto i podobných prípadov, ktoré sa hlasno a často ventilovali aj na revízii („sme vo vojne s lykožrútom“, „žijeme v Drážďanoch“ a pod.), a to práve ústami tých lesníkov, čo ekológom a environmentalistom vyčítajú „emocionálnu“ argumentáciu. Zároveň si dovoľujem vyjadri vieru, že takéto nálady a nimi vyvolané tlaky neovplyvnia rozhodovanie KÚŽP v Banskej Bystrici, ktoré bude nepredpojaté a postavené na najlepších dostupných vecných argumentoch.

Prečítané: 984
(0 hlasov)

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Populárne správy

Český rekord na aukcii dreva: Kmeň 200-ročného duba letného, dlhý 9 metrov s priemerom 94 centimetrov, vydražili za vyše 297 000 českých korún (takmer 12 000 eur)

Český rekord na aukcii dreva: Kmeň 200-ročného duba letného, dlhý 9 metrov…

Aktuálne

Zobrazenie:19139

Na aukcii dreva v Holešove padol v utorok 30. januára 2024 český rekord. Kmeň duba letného vydražili Arcibiskupské lesy a...

TÝŽDŇOVKA: Sklamaný predseda Lesného pozemkového spoločenstva Rokycany sa pýta, aký má zmysel nahlasovať policajtom krádeže dreva

TÝŽDŇOVKA: Sklamaný predseda Lesného pozemkového spoločenstva Rokycany sa pýta, aký má zmysel…

Aktuálne

Zobrazenie:8365

Tento týždeň som spracoval podklady zo stretnutí so zástupcami Lesného pozemkového spoločenstva Rokycany, ktoré hospodári na výmere 162 hektárov a takmer...

Nemecký lesník a poľovník o skúsenostiach s vlkmi: Raticová zver žije v neustálej panike zo šeliem

Nemecký lesník a poľovník o skúsenostiach s vlkmi: Raticová zver žije v…

O čom sa píše

Zobrazenie:8203

Vlk je späť aj v oblasti Dübener Heide. Benedikt Sedlmayer tam pôsobí ako lesník a poľovník. Dübener Heide je zalesnená...

Cyklotrasa povedie až na vrchol Kráľovej hole: Bude to najvyššie prístupné miesto pre cestných cyklistov s horskou prémiou

Cyklotrasa povedie až na vrchol Kráľovej hole: Bude to najvyššie prístupné miesto…

Aktuálne

Zobrazenie:7012

Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter na sociálnej sieti oznamuje, že cykloturiti sú o krok bližšie k cyklotrase na Kráľovu...

Predchádzajúce vedenie agrorezortu a štátneho podniku LESY SR podcenilo kalamitu na Čiernom Balogu: Okamžite treba zabrániť šíreniu lykožrútov a zachrániť Poľanu

Predchádzajúce vedenie agrorezortu a štátneho podniku LESY SR podcenilo kalamitu na Čiernom…

Aktuálne

Zobrazenie:6730

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč spoločne s novým vedením LESY SR, š. p. navštívil dnes Čierny Balog, kde sa...

Postreh: Odhalená neochota niektorých ochranárov spolupracovať s lesníkmi

Postreh: Odhalená neochota niektorých ochranárov spolupracovať s lesníkmi

Aktuálne

Zobrazenie:5578

Štátna ochrana prírody SR na sociálnej sieti včera uverejnila informáciu o tom, že sa uskutočnilo spoločné stretnutie generálneho riaditeľa ŠOP...

Hlavné správy

Anketa časopisu LES a Letokruhy k dnešnému Dňu učiteľov: Môj najobľúbenejší pedagóg

Anketa časopisu LES a Letokruhy k dnešnému Dňu učiteľov: Môj najobľúbenejší pedagóg

Aktuálne

Dnes, v deň výročia narodenia Jána Amosa Komenského, si pripomíname Deň učiteľov. Pri tejto príležitosti sme oslovili lesnícku verejnosť s anketovou otázkou:...

Prečítajte si viac
Kritika štátnych lesníkov za lykožrútovú kalamitu na Horehroní: LESY SR reagujú - prednostne ťažia aktívne chrobačiare

Kritika štátnych lesníkov za lykožrútovú kalamitu na Horehroní: LESY SR reagujú -…

Aktuálne

Za lykožrútovú kalamitu na Horehroní môžu lesníci, ktorí nezvládli manažment hospodárskych lesov v okolí Čierneho Balogu. V utorok to na...

Prečítajte si viac
Anketa Strom roka 2024 otvorená: Nominácie je možné zaslať do 25. apríla

Anketa Strom roka 2024 otvorená: Nominácie je možné zaslať do 25. apríla

O čom sa píše

Anketa Strom roka zviditeľňuje staré, vzácne a ohrozené stromy prostredníctvom ich výnimočných príbehov a prispieva k ich odbornému ošetreniu a záchrane. Od 25...

Prečítajte si viac
Zásahový tím usmrtil medveďa, ktorý útočil na ľudí v Liptovskom Mikuláši: Po prvýkrát bol použitý pre presnú identifikáciu problémového jedinca špeciálny softvér a drony

Zásahový tím usmrtil medveďa, ktorý útočil na ľudí v Liptovskom Mikuláši: Po…

Aktuálne

Zásahový tím pre medveďa hnedého Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (Zásahový tím ŠOP SR) včera 26. marca vo večerných hodinách po...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora