Názor: Vlastník pôdy sa v chránenom území pomoci nedočká. Iba príkazov, zákazov a nariadení. A ešte aj v rozpore so zdravým rozumom

Nakoľko stromy rastú v bezprostrednej blízkosti domu nášho suseda, vyhoveli sme jeho prosbe a z dôvodu, že sa bál, aby mu pri víchrici nepoškodili majetok, sme požiadali v auguste 2020 okresný úrad o povolenie výrubu. Bola vykonaná obhliadka a v novembri 2020 bol vydaný súhlas z dôvodu predchádzania vzniku škôd a zlého zdravotného stavu drevín. Toto však bolo napadnuté jedným občianskym združením a celý spis bol postúpený na OU v Žiline. Na konci mája 2021 tento zamietol odvolanie občianskeho združenia a potvrdil prvotné súhlasné rozhodnutie.

Až teraz, t.j. po 15 mesiacoch od predloženia žiadosti, sme ich mohli konečne vypíliť a spracovať. Medzitým tu v júli bola víchrica a bolo veľkým šťastím, že stromy nespadli na susedove stavby, ale o trochu ďalej. Ak sa pýtate, prečo sme nechali zarásť podhorské kosné lúky, keď nám bol majetok vrátený pred 30-timi rokmi a prečo sme to neriešili už dávno? Odpoveď je jednoduchá: v roku 1994 bol prijatý zákon o ochrane prírody, ktorý neumožňuje mimo lesa vypíliť žiadnu (ani náletovú) drevinu v chránenom území bez súhlasu orgánu ochrany prírody.

Zároveň samotný okresný úrad má zviazané ruky a aj keby nám chcel vyjsť v ústrety, tak mu to zákon o ochrane prírody neumožňuje, pretože neberie do úvahy, že tam historicky boli lúky - zákon pri žiadosti o výrub nemá snahu chrániť lúčny biotop, ale dreviny, preto je vždy určená náhradná výsadba, ktorá sa musí vykonať zas len na lúčnych porastoch (!).

Naviac, práve kvôli nezmyselným obštrukciám občianskych združení, vstupujúcich do konania, sú aj úradníci pod neprimeraným tlakom. A tak raz za čas požiadame o výrub, zaplatíme za kolky a čakáme, kedy bude obhliadka, ako budú stromy posúdené (lebo nikdy nie sú schválené všetky), koľko náhradnej výsadby nám bude určenej (na trvalých trávnych porastoch!) a čakáme, či sa voči rozhodnutiu odvolajú občianske združenia. Potom zas ako to vyššia inštancia posúdi a znova čakáme, kým uplynie vegetačné obdobie, pretože výrub na trvalých trávnych porastoch sa môže vykonávať len od októbra do marca. Až potom konečne drevo spracovávame.

Nám by mohlo byť jedno, či tam máme stromy alebo lúku, pretože dotácie od PPA nepoberáme. Ale chceme, aby tam, kde má byť lúka, bola kosená alebo pasená lúka. A tam, kde má byť les, aby bol les.

Z vyššie popísaného je dúfam každému jasné, že starostlivosť o lúky v chránených územiach je neskutočne sťažená. Vlastník nemôže vykonávať obnovu lúk a odstraňovať náletové dreviny ani v úplne mladom veku (v chránenom území neplatí možnosť vypíliť stromy do obvodu 40 cm). Vlastník je nútený vykonávať novú výsadbu na plochách mimo lesa. Navyše do procesu vstupujú rôzne občianske združenia, ktoré celý proces nezmyselne spomalia.

Národný park má teraz pri ploche 205 000 hektárov chráneného územia 26 pracovníkov, z toho len jedného botanika a štyroch lesníkov. Národný park nemá povinnosť spolupracovať s vlastníkmi pôdy a motivovať ich k správnej starostlivosti a priamo odporúčať okresnému úradu, aby bol týmto plochám navrátený pôvodný účel, aby sa úradníci nemuseli báť povoliť výrub. A tak sa dreviny neodstraňujú a lúky zarastajú.

Tento problém je realitou veľkej časti Slovenska. Presne na tento účel mali slúžiť podporné programy ako je napr. LIFE, tak ako funguje inde v Európe - keď sa manažmentovými opatreniami zabezpečí priaznivý vývoj lokality za účelom ochrany druhov, pre ktoré bolo územie vyhlásené za chránené. u nás však idú tieto peniaze mimovládkam, molochovi zvanému štátna ochrana prírody (má viac ako 500 zamestnancov, z toho na ústredí v Banskej Bystrici je ich 111), na výskum a monitoring a na vytváranie zdania starostlivosti. Všetko sa u nás deje extrémne – buď sa niečo až na koreň zlikviduje, alebo sa naopak presadzuje bezbrehý bezzásah, lebo vraj príroda si poradí sama. Žiaden extrém nie je správny. Sukcesiou vznikne les a tunajšie orchideje, vzácne huby, ale aj orly budú mať smolu...

Vlastník pôdy v chránenom území sa nedočká pomoci od úradov, nedostane žiadne financie z projektov, žiadne poradenstvo. Iba príkazy, zákazy a nariadenia. A ešte aj v rozpore so zdravým rozumom.

P.S.: Skalné masívy sú ideálne pre život orla a ten tu hniezdi desiatky rokov. Program starostlivosti o orla skalného vyslovene vyžaduje, aby sa na jeho loviskách vylúčilo zalesňovanie poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Žiaľ, v praxi práve zle nastavená legislatíva ochrany prírody a krajiny toto zalesňovanie spôsobuje. Načo sú potom dokumenty, vypracované na vedeckých základoch, keď sa v praxi nerealizujú?

Zuzana Gašperíková Juríčková, Partnerstvo pre Horné Záhorie

Zdroj: Status autorky na sociánej sieti

Titulok: Lesmedium.sk