Názor: Večná reorganizácia v štátnych lesoch - nenechajme sa rozhádať medzi sebou

Od nadobudnutia účinnosti zákona o pôde sa po nežnej revolúcii začali preteky s prinavracaním lesov pôvodným vlastníkom. Včasné, rýchle a bezproblémové prinavracanie lesov bolo dokonca motivované, či stimulované aj prémiovými ukazovateľmi. A tak zo 100-percentného koláča lesných pozemkov, ktoré do roku 1989 obhospodarovali štátne organizácie lesného hospodárstva, začalo rapídne ubúdať a postupne tento podiel klesol výrazne pod 50 %.

Čo sa dialo v štátnom podniku LESY SR či za jeho predchodcov? No, ak sme chceli toto obdobie úspešne zvládnuť, tak začalo prispôsobovanie sa dobe. Odchádzali lesy, ale odchádzali aj ľudia. Jedni nedobrovoľne, iní dobrovoľne k novým vlastníkom. Mnohí z tých, čo odišli, sa dnes usmievajú a konštatujú, že lepšie sa im ani nemohlo stať. Menšia časť z odídených sa už nikdy nezaradila a časť  prešla k iným profesiám. Ale časť, neviem či šťastlivcov, sme ostali doposiaľ v štátnom podniku LESY SR.

V štátnych lesoch sme sa prikrývali takou perinou, na akú sme mali. Spočiatku znižovanie počtu lesných obvodov, či zvyšovanie ich výmery, neskôr znižovanie počtu lesných správ a nakoniec aj vznik štátneho podniku LESY SR v roku 1999, s podstatne nižším počtom lesných závodov a podstatne nižším počtom lesných správ.

Ale aj po roku 2000 neustále prebiehali menšie, či väčšie úpravy, ktoré kopírovali už menšie, ale stále pretrvávajúce zmeny výmer v dôsledku prinavracania majetku pôvodným vlastníkom. Takéto postupné a operatívne prispôsobovanie sa bolo menej bolestivé pre zamestnancov a vytvorilo im dostatok času, aby si zvykli na zmeny.

Ďalším riešením bol presun prevažnej časti zamestnancov na robotníckych postoch do externého prostredia. Vytvárali sa zoskupenia alebo vznikali samostatní živnostníci. Vytvorilo sa podnikateľské prostredie v ťažbe, približovaní a odvoze dreva. Vznikli aj dodávatelia prác v pestovnej činnosti. Takže ďalší prvok prispôsobovania sa aktuálnej situácii, prispôsobovania sa novej dobe.

A tu si dovolím nejako spomenúť nášho maličkého suseda na severovýchode Slovenska. Osobne si myslím, že ten proces prispôsobovania sa bol nižšej intenzity, pomalší, menej rázny. Volili cestu „zachovania zamestnanosti“ a pomyselného uťahovania opaskov. Následne zvolili cestu požiadaviek pričleňovania území od svojich susedov. Osobne som predpokladal, že tak, ako to vidím všade okolo seba, poľnohospodárska časť ich činnosti bude pre nich prínosom, nie príťažou. Prekvapilo ma, že aj napriek rôznym podporným mechanizmom od štátu, Pôdohospodárskej platobnej agentúry alebo z titulu obmedzenia hospodárenia kvôli ochrane prírody, neboli výsledky v poľnohospodárskej činnosti priaznivé.

Je zarážajúce, že v tomto období nik nevyhodnotil dopad reorganizácie z roku 2022, nik neurobil dôsledný audit hospodárenia LPM Ulič do konca roku 2022, nik nečaká na ukončenie prvého roku činnosti LPM v organizačnej štruktúre štátneho podniku LESY SR, ale niekto už vie, že pričlenením Sobranecka k LPM nastane zázrak v hospodárení LPM! Určite sa to bude niektorým javiť ako nehospodárne, ľahostajné a rizikové nakladanie s majetkom štátneho podniku LESY SR, s majetkom štátu!

Takže sa chcem ospravedlniť za svoje slová, ktoré možno neboli mnou celkom dobre vyskladané, ale neboli určené tým, ktorí poctivo celý ten čas v organizácii dreli. Skôr som myslel na kormidelníkov, ktorí mali obrátiť loď tohto subjektu tým správnym smerov k priaznivým vetrom. Dnes sme už na spoločnej lodi, tak neriešme veci ubližovaním chudobnému. Nehľadajme účelové riešenia na estetickú úpravu negatívneho výsledku.

Obracajme sa na tých, ktorí tak oceňujú toto prírodné bohatstvo z prostredia mestských kancelárií, aby zaplatili za benefity, ktorými sa pýšia v modernej Európe, na pôde UNESCO. Pýtajme od nich spravodlivé kompenzácie a nenechajme sa rozhádať medzi sebou. Podobných príkladov máme v dnešnej dobe okolo seba dosť!

Ing. Jozef Staško