Prihlásiť

Názor: Spoločenská, alebo politická objednávka?

Na úvod by som chcel uviesť, že nasledujúce riadky nie sú mierené k všetkým ochrancom prírody,  pretože cieľ chrániť je tu spoločný, len miesto a predmet ochrany niektorí z nich zamenili za boj o hektáre. Sám mám vo svojej pôsobnosti so zamestnancami orgánov Štátnej ochrany prírody SR len pozitívne skúsenosti. Celý tento článok vznikol ako reakcia na vyjadrenia niektorých mienkotvorných osôb, mediálne aktívnych, smerujúce k spochybňovaniu samotnej podstaty nášho odvetvia – lesníctva. Jednoducho, nedá sa byť už ticho.

Doporučený Ilustračné foto Jozef Marko Ilustračné foto Jozef Marko

Globálny problém so zmenou klímy a možnosti riešenia sú témou všetkých, pretože všetkých sa to aj dotýka. Vyjadrujú sa k tomu odborníci, politici, ako aj bežní ľudia na sociálnych sieťach. Za jednu z príčin sa vo všeobecnosti považuje odlesňovanie. Pojem nadmerného odlesňovania sa často vyskytuje vo vyjadreniach predstaviteľov ministerstva životného prostredia a niektorých tzv. ochranárov. Odlesňovaním zavádzajúco nazývajú obnovu porastov – ťažbu rubne zrelých stromov,  alebo spracovávanie kalamitných plôch – ťažbu suchých, vyvrátených alebo inak poškodených stromov pôsobením škodlivého činiteľa. Údajným odlesňovaním vraj znižujeme lesnatosť, čo fakticky nie je možné, keďže aj posledný horár na Slovensku vie, že holinu nad tri áre musí spravidla do dvoch rokov zalesniť a následne v ďalších rokoch zabezpečiť.

Skutočnosť je taká, že slovo odlesňovanie odborníci spájajú väčšinou s rozvojovými krajinami a krajinami tretieho sveta, nie s krajinou, ktorá patrí v odvetví lesného hospodárstva medzi najrešpektovanejšie (aj najlesnatejšiev rámci EU). Naši ekologickí aktivisti by sa mali priväzovať o stromy v Indonézii a Južnej Amerike, aby ovplyvnili zmenu klímy a suchá v Európe, ktorej lesnatosť neustále stúpa. Máme históriu, máme odborníkov, no v médiách sa na adresu lesníkov u nás vyjadrujú poväčšine laici a diletanti.

Máme už druhý rok novelizovaný zákon o lesoch. Novelizácia zákona o lesoch (zák.355/2019) a zákon o ochrane prírody a krajiny (zák.356/2019) nám priniesol povinnosť nahlasovania náhodných ťažieb orgánom ŠOP, to bola pre les veľmi zlá správa. Táto právna úprava postavila v niektorých prípadoch lesníkov do úlohy štatistov v boji proti šíreniu podkôrneho hmyzu, hoci paradoxne pred zákonom vždy zodpovedných za ochranu lesa (zákon o lesoch §23). Ako to, že táto právna úprava prešla bez predošlej diskusie s lesníkmi z praxe a odbornými lesnými hospodármi, ktorých sa to dotýka najviac? Nemáme snáď vlastné kontrolné mechanizmy a dostatok odbornosti, aby nám náhodné ťažby museli odobrovať orgány ŠOP?

Každý lesný hospodár vie, že spracovanie náhodnej ťažby je vždy boj s časom a akékoľvek zdržanie, či už z technických alebo legislatívnych príčin môže mať fatálne následky. Kto má právo rozhodovať o obmedzení hospodárenia ako orgány ŠOP, mal by niesť aj zodpovednosť za svoje rozhodnutia, ktoré podľa niektorých lesohospodármi medializovaných skutočností už majú charakter mimoriadnej udalosti (§28a - situácia, pri ktorej dochádza k ohrozeniu ekologickej stability). Viď. prípady z Nízkych a Belianskych Tatier nemôžu nechať chladným žiadneho lesníka. Často celoživotné snaženie lesníkov ako v prípade Ing. Slivinského z Tatranskej Javoriny alebo horárov z Muránskej planiny je likvidované  politickými rozhodnutiami a zlými zákonmi, bohužiaľ, často mám dojem, odobrenými stranícky loajálnymi  lesníkmi z ministerstva.

Táto novela zákona o lesoch nám hospodárom konečne priniesla aj legislatívnu podporu v presadzovaní prírode blízkeho hospodárenia v lesoch (PBOL), čo je dobrá správa. Chcel by som však uviesť na pravú mieru, že na Slovensku je množstvo odborných lesných hospodárov a lesníkov, ktorí toto obhospodarovanie prevádzkujú už roky a ťažbové mapy zamenili za zdravý lesnícky úsudok. No sú tu aj hospodári, ktorým po kalamitách ostali plochy, na ktorých PBOL roky nebude možné prevádzkovať.  A ak áno, tak až vo fáze mladiny výškovo diferencovanou prečistkou v rôznorodej druhovej zmesi (pozn. z vlastnej skúsenosti). Nehovoriac o niektorých lesných typoch, v ktorých sa PBOL dá prevádzkovať podľa mňa len veľmi ťažko, alebo vôbec.

Aj preto si myslím, že PBOL tak ako je definované, nie je paušálne použiteľné všade. Tým narážam na to, že uprednostňovanie jedného spôsobu hospodárenia pred druhým pri rôznych prírodných podmienkach, môže viesť k znevýhodneniu určitej skupiny obhospodarovateľov. Vyjadrenie ministra pôdohospodárstva ,,Vráťme kone do lesa“ vyznieva tragikomicky s obmedzeniami ochranárov kvôli hniezdeniu vtákov. Kočiš, ktorý musí každý strom pred zrúbaním posúdiť a hniezdo by určite neprehliadol, ktorý je tak potrebný práve pri PBOL, ktorý musí každý kmeň stiahnuť tým najekologickejším prostriedkom šetrným voči prírode, tohto človeka  vyháňa naša legislatíva z lesa.

A nehovoriac o slabom ohodnotení tejto práce, pri absencii externých zdrojov. A my chceme prírode blízke obhospodarovanie lesa? S kým a s čím budeme hospodáriť? Výmera lesných obvodov na jedného horára nám vzrástla takmer násobne. Pred dvomi desaťročiami to bolo bežne 400 – 600 ha a dnes je to nezriedka na úrovni 1 000 ha a viac na lesný obvod, pričom byrokracie v lesníctve len pribúda. Mnohokrát je to ekonomická efektivita za cenu kvality. Inak vznešená myšlienka pána ministra Mičovského, aby sa náklady na OLH presunuli na štát a tým sa dosiahla väčšia nezávislosť v rozhodovaní hospodára, zdá sa, už nie je aktuálna.  

A tu je na mieste otázka, ako môže obhospodarovateľ kvalitne zaplatiť dodávateľa prác, odborný personál a ešte popritom plniť celospoločenské funkcie lesa, ktoré mimochodom nie sú lacné. Prechod na PBOL z rozvrátených smrečín je beh na dlhé trate a nákladovo dosť náročný. Viem, o čom hovorím. Spolupôsobenie, nakopávanie rýh, podsadby, či predsejby s použitím prípravných drevín, to všetko sú skúsenosti počas viac ako dvadsiatich rokov v smrečinách. Les je všetkých, no zodpovednosť jedného?

Slovenskí lesníci môžu len so závisťou sledovať, akej podpory sa dostáva od štátu v okolitých krajinách, pričom kredit a celospoločenská opodstatnenosť našej práce je prezentovaná aj v tzv. ,,Stratégii EÚ o lesoch“. No podľa vyjadrení envirorezortu to tak zďaleka nevyzerá. Zhodnotenie práce lesníkov za posledných sto rokov ministrom a štátnym tajomníkom envirorezortu, že sme tu pestovali plantáže stromov, vyznieva od ľudí, ktorých poznanie procesov v lese nie je ani na úrovni študenta strednej lesníckej školy, poľutovaniahodné. Ich vnímanie lesa v čase (dlhá produkčná doba) je obmedzené na ich volebné obdobie, čo nie je pre horára ani doba zabezpečenia porastu.

Preto sa zdá byť logickým, že ignorujú ,,Zelenú správu“ či inventarizácie lesov a dlhodobo zavádzajú a klamú verejnosť o znižovaní lesnatosti, či nadmernej ťažbe. V dobe, keď by mali envirorezort zaujímať nelegálne skládky, znečistené potoky, ovzdušie a že stovky domácností vypúšťajú splašky do potokov, ich prioritou je boj o les, za ktorý sú ochotní zaplatiť, aby ostal bez zásahu. Podotýkam, že z peňazí tzv. Plánu obnovy EÚ.

Rozdiel v komunikácii medzi odborníkom a laikom by mal byť v tom, že odbornosť používa na svoju obhajobu fakty, dáta a reálnu skúsenosť a nie pocity alebo osobné názory, niekedy prezentované ako spoločenská objednávka. V dobe Covidu by spoločenská objednávka určite neznela za celoplošné nosenie rúška, no odporúčanie odborníkov bolo jasné a určite prispelo k zmierneniu následkov. Naopak, odporúčania a skúsenosti lesníckych odborníkov úspešne neguje táto účelová spoločenská objednávka,  prezentovaná úzkym okruhom ľudí.   

Kde sú fakty a skúsenosti tzv. ochranárov a kadejakých tendenčne vzniknutých občianskych združení,  ak svojim vplyvom na rozhodnutia ,,kompetentných“ riskujú devastáciu krajiny a vonkajšiu závislosť na obnoviteľnom prírodnom zdroji, akým je drevo. Zmanipulovať cez médiá a sociálne siete názor určitej zaujatej skupiny ľudí nie je spoločenská objednávka,  ale len zneužitie ich nevedomostí.

Na lesy mala politika vždy viac či menej vplyv hlavne na úrovni štátnych lesov, ale aj na úrovni komunálnej, v lesoch obecných či mestských. Prehnali sa víchry HZDS, SMERU aj SNS, každý chcel vytĺcť z lesov nejaký ten politický kapitál, a nie len politický. A súčasnosť? Zdá sa, že sa nič nezmenilo. Drevo, ako jeden z mála obnoviteľných zdrojov (surovina 21.storočia), technologicky jedna z perspektívne najinovatívnejších surovín, v ktorej sme zatiaľ sebestační, sa zdá byť pre naše ministerstvo nepodstatná, tak ako aj lesníctvo (ako zatiaľ vyplýva z plánu obnovy). Vyzerá to tak, že v najbližších rokoch budú lesníci vazalmi ministerstva životného prostredia, ktoré sa na rozdiel od pôdohospodárstva bude kúpať v miliónoch eur z EÚ. Na dôvažok treba smerom k nášmu ministrovi poveda: ,,Čo z odvážnej bielej vrany, keď zabudla, kde je jej hniezdo?“. 

Dúfajme, že na potupné a klamlivé vyjadrenia či už pána Budaja alebo europoslancov (pseudoodborníkov Hojsíka, Wiezika atď.) začnú byť agilnejšie naše stavovské organizácie, ako aj lesnícka vedecká obec. Pretože, až na Slovenskú lesnícku komoru a zopár odvážnych lesníkov na sociálnych sieťach a v niektorých periodikách, sú naši ,,predstavení“ ticho.  Túto vojnu ťažko vyhrajú horári z Muránskej planiny, Ing. Slivinský či iní ,,nespokojní“, ktorí sú určite hrdinami týchto dní. 

Lebo o to tu teraz ide, o verejnú mienku. Relácia ,,Halali“, ktorá nás ako jediná pozitívne prezentuje v televízii, má vysielací čas, ktorý len ťažko osloví väčší okruh ľudí a v sledovaných reláciách majú často vstupy ,,celebrity“ ako pán Baláž a podobne. Neviem zhodnotiť, či je to náhoda, alebo zámer, ale pokiaľ sa toto nezmení, nemôžeme čakať zmenu ani my. Je jasné, že za všetkým sú financie. A tu by pre nás mohli byť vzorom možno kolegovia z Čiech, kde minulý rok vznikol  Lesnicko – dřevarský fond, ktorého jednou z náplní je aj propagácia a komunikácia.

Pre zainteresovaných je úplne jasné, že štvavá kampaň voči lesníkom je len bohapustý boj tzv. ochranárov a životného prostredia o hektáre, lebo všetci veľmi dobre vedia, že skôr, či neskôr budú hradené aj mimoprodukčné, presnejšie povedané, ostatné funkcie lesa, ako je to všade vo vyspelej Európe. Odkaz pre tých, čo sa snažia chrániť to, čo tu zanechali generácie lesníkov, aj  tzv. ochranár s veľkou pravdepodobnosťou  bude mať na konci truhlu z dreva, lebo ako sa vraví, drevo je s nami od kolísky až po hrob.

Ing. Marek Burik

(Autor je odborný lesný hospodár v Lesoch mesta Spišská Nová Ves)

Naposledy zmenené: sobota, 05 jún 2021 11:45
Prečítané: 1261
(11 hlasov)

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Populárne správy

Súkromní vlastníci lesov poprosili prezidentku Čaputovú, aby sa stala pomocníkom zraniteľného vidieckeho obyvateľstva

Súkromní vlastníci lesov poprosili prezidentku Čaputovú, aby sa stala pomocníkom zraniteľného vidieckeho…

Aktuálne

Zobrazenie:8280

V súvislosti s významnou politickou udalosťou európskeho významu, ktorá sa uskutoční na Slovensku v dňoch 14. – 15. apríla 2021...

Komentár: Verejná mienka mlčí. Dokedy ešte?

Komentár: Verejná mienka mlčí. Dokedy ešte?

Aktuálne

Zobrazenie:5633

Na začiatku bola stručná správa, že v pondelok 14. júna boli zamestnanci LESOV SR, š.p., OZ Liptovský Hrádok políciou SR prizvaní...

Vedci o bezprecedentnej kalamite v strednej Európe: Bezzásahové územia sú ešte po 15 rokoch zdrojom oxidu uhličitého, obhospodarované plochy už uhlík viažu

Vedci o bezprecedentnej kalamite v strednej Európe: Bezzásahové územia sú ešte po…

Aktuálne

Zobrazenie:4791

Bezprecedentná podkôrniková kalamita, postupujúca strednou Európou, má potenciál zmeniť zásadným spôsobom nielen lesníctvo a lesnícko-drevársky sektor, ale vo svojom dôsledku...

Komentár: Kto sa bojí o lesnícku česť?

Komentár: Kto sa bojí o lesnícku česť?

Aktuálne

Zobrazenie:3538

Určite nie je náhoda, ako sa medializuje dianie okolo tzv. ochrany prírody. Najprv delostrelecká príprava a potom frontálny útok. Stačí zrekapitulovať...

Glosa: Vážený pán minister Budaj, je čas odísť!

Glosa: Vážený pán minister Budaj, je čas odísť!

Aktuálne

Zobrazenie:2699

Už dlhodobo upozorňujú obyvatelia nášho vidieka na to, že minister životného prostredia Ján Budaj nie je len nekompetentný, ale spôsobuje...

Vymenovaní riaditelia štrnástich odštepných závodov štátneho podniku LESY SR

Vymenovaní riaditelia štrnástich odštepných závodov štátneho podniku LESY SR

Aktuálne

Zobrazenie:2615

Vedenie štátneho podniku LESY SR zrušilo pred dvoma dňami poverenie riaditeľom štrnástich odštepných závodov – Smolenice, Levice, Považská Bystrica, Žilina...

Hlavné správy

V susednom Česku sa stavia stále viac drevostavieb: Každý šiesty rodinný dom je konštruovaný z dreva

V susednom Česku sa stavia stále viac drevostavieb: Každý šiesty rodinný dom…

O čom sa píše

Drevársky magazín na portáli Drevmag.com publikuje článok riaditeľky Asociácie dodávateľov montovaných domov (ADMD) Ing. Lenky Trandovej o tom, že Česi stavajú...

Prečítajte si viac
Koľko máme medveďov na Slovensku? Prvý exaktný údaj priniesol genetický výskum v roku 2014: 1 256 jedincov

Koľko máme medveďov na Slovensku? Prvý exaktný údaj priniesol genetický výskum v…

O čom sa píše

O populácii veľkých šeliem na Slovensku písali začiatkom roku 2018 v odbornom časopise Poľovníctvo, rybárstvo Ing. Jozef Bučko, PhD., riaditeľ Ústavu lesných...

Prečítajte si viac
Predseda parlamentu o reforme národných parkov: Nesmie poškodiť súkromných vlastníkov pôdy a ohroziť zamestnanosť

Predseda parlamentu o reforme národných parkov: Nesmie poškodiť súkromných vlastníkov pôdy a…

Aktuálne

Reforma národných parkov a systémové zmeny v ochrane prírody dominovali debate medzi poslancami parlamentu, ochranármi, lesníkmi, neštátnymi vlastníkmi lesov, ale aj vedcami...

Prečítajte si viac
Európska vesmírna agentúra: Na obežnú dráhu bude vypustený drevený satelit

Európska vesmírna agentúra: Na obežnú dráhu bude vypustený drevený satelit

O čom sa píše

Európska vesmírna agentúra (ESA) sa chystá v priebehu tohto roka umiestniť na obežnú dráhu drevený satelit. Informáciu zverejnil portál Drevmag.com...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza LKT Trstena Fytofarm Merimex

MPRV SR - Lesy, drevo, poľovníctvo