Názor: Na čo je nám ministerstvo životného prostredia?

Pretože sa doposiaľ nepodarilo vynájsť model ekonomického rastu, ktorý by bol oddelený od rastu materiálnej spotreby a tým aj vyššieho čerpania prírodných zdrojov, vo vyspelých štátoch má takéto ministerstvo za úlohu korigovať vedľajšie dôsledky hospodárskeho rastu, ale nemôže pôsobiť ako jeho brzda. Viditeľné to bolo na posledných rozhodnutiach nemeckej vlády s účasťou zelených.

Naše MŽP v mnohých prípadoch takouto brzdou je. Z multikauzálnych problémov urobí naše MŽP jednoduché závery. Nebude sa hospodáriť v lesoch – budú hlucháne. Poľovníci nebudú vnadiť diviakov, nebudú sa strieľať medvede (ktoré si to pamätajú) a tieto sa pokojne vrátia do hlbokých lesov spolu s „mäkkými“ turistami. Smrekové lesy sa samé pretvoria na odolné viacdruhové a vekovo diferencované lesy, ak ich necháme na pokoji a nebudeme rúbať, ani sadiť.

Je to svojim spôsobom popretie klimatickej zmeny, alebo akási viera v zrýchlenie evolúcie lesov. Je zložité predvídať, ktorá vláda v budúcnosti pochopí, že ochrana prírody založená iba na zákazoch, nie je a nemôže byť programom. Že zákon o ochrane prírody a krajiny nemôže byť zbierkou zákazov a príkazov, že si nemôžeme dať za cieľ ponechať 10 percent územia Slovenska v bezzásahovom režime len preto, aby sme splnili nejaké kritériá na vyhlasovanie zón v národných parkoch.

Tento zámer naráža na nepravdepodobnosť existencie akejkoľvek istoty, že sa lesy bez zásahu a pomoci človeka sami dokážu adaptovať na rýchlu zmenu klímy. To, že sa lesy v minulosti dokázali samé adaptovať, nie je dôkazom, že tomu tak bude aj v 21. storočí, keď počet obyvateľov planéty Zem prekročil 8 miliárd. Za hlavnú príčinu tohtoročných lesných požiarov vo viacerých štátoch Európy odborníci označili opustenie pôdy. Či už z ekonomických dôvodov alebo z dôvodov ochrany prírody.

Náš zákon o ochrane prírody a krajiny v 5. stupni ochrany zakazuje budovanie akýchkoľvek prístupových trás (okrem chodníkov). V ostatných stupňoch ochrany čakajú obhospodarovateľov lesa namiesto podpory budovania protipožiarnych ciest obštrukcie orgánov a organizácií ochrany prírody. Súhlasím s tvrdením ekoaktivistov, ktoré si osvojilo aj MŽP, že ochrana prírody v národných parkoch musí byť nadradená ziskom z ťažby dreva. Nesmie byť ale nadradená zdravému rozumu.

Žiaľ, posledné legislatívne iniciatívy MŽP svedčia o tom, že pokiaľ v otázkach ochrany prírody dôjde k zrážke presvedčenia s realitou, neomylne zvíťazí presvedčenie. Času máme málo a dôsledky budú budúce generácie len ťažko naprávať.

Ing. Ján Mikuláš

Predseda Urbáru Vrbica Pozemkové spoločenstvo