Národný park po slovensky

* Vysoké Tatry majú problém so stromami. Umrie tam veľa lesa?

Áno, aj na to sa treba pripravi, ale určite nezahynú všetky stromy. Podľa skúseností z iných krajín môžu veľkoplošne umiera lesy, v ktorých je prevaha jedného druhu stromov. Je to dôsledok súbehu klimatických, vekových, druhových podmienok a manažmentu lesa.

* Nemá to teda nič spoločné s veternou kalamitou a nespracovávaním dreva po kalamite?

Kalamita je urýchľovač. Kalamity boli aj v minulosti, ale súčasné generácie neboli často konfrontované s takými rozsiahlymi zmenami v krajine. Pre mnohých je to veľké prekvapenie, lebo s tým nemali skúsenosti.

* Na čo sa musíme pripravi, ako budú Vysoké Tatry vyzera?

Tatry, ako sme ich poznali doteraz, nebudú. Mali monolitický smrekový kožuch, ktorý sa po druhej svetovej vojne ešte dosadil. Všetko malo by zelené, stabilné, lebo to tak chceli lesníci.

Lenže Tatry v dávnejšej minulosti boli tundrovité, rozvoľnenejšie, diferencovanejšie, niekde suché, niekde zelené. K tomu smeruje aj cieľ národného parku, aby sa zachoval a chránil ekosystém v jeho prírodnej dynamike pre všetky rastliny a živočíchy.

* Vy nevidíte problém v tom, že podkôrniky zožerú čas Tatier a z lesov zostanú pahýle?

Nie, ale len v najprísnejšie chránenej zóne. Na podobné pahýle sa každý deň pozerajú Poliaci v oblasti Morského oka, Nemci v Bavorskom lese, Česi na Šumave, Tibeania vo svojich lesoch. Pochopili, že je to prejav prírody, k ničomu tragickému nedochádza. Jedna skupina stromov umiera, druhá sa rodí. Prirodzený kolobeh, ako medzi ľuďmi. Ako sú iné naše deti, aj nový les bude iný. Aký? Nechajme ich ži a uvidíme.

* Nedalo sa premnoženiu podkôrnikov zabráni?

My lesníci sme sa učili, že keď budeme pestova les z dobrého semena, budeme robi prerezávky, zasahova do neho, získame odolnejší les. Teraz sa ukázalo, že je to iba teória, zapísaná v skriptách. Príroda sa správa inak. Ona z podkôrnika traumu nemá, máme ju len my, lebo je nám ľúto, že les nie je taký, ako sme si ho vysnívali. Podkôrnik tu bol, je a bude. Ani pred tisíc rokmi nepremenil lesy na púš, neurobí to ani teraz.

* Vo Vysokých Tatrách desaročia žijúľudia, ktorí chcú z niečoho ži, je tam rozvinutý turistický ruch. Prídu sa turisti pozera na zoschnuté stromy?

Suché stromy nikdy nebudú na sto percentách územia. A napokon - čím chceme tomu zabráni? Tým že vyažíme štyri sucháre, zajtra ďalšie štyri, potom ďalšie? A budeme ma jednu veľkú holinu. Na tú sa budú chodi ľudia pozera radšej? Je otázne, či by ľudia nemali väčšíestetický zážitok z navonok màtveho lesa, pomedzi ktorý sa prediera nový živý les. V Tichej doline po troch rokoch už nie sú len suché vyvrátené stromy, tam sa začína príbeh nového lesa. Do TANAP-u nemusíme ľudí vodi len najes sa, na kávičku a na lyžovačku. Cieľom národných parkov je, aby ľudia navštívili prírodu, akú nikde inde nemajú možnos vidie. Ak stratíme také územia, stratíme možnos porovnania a nového poznania.

* Jeden z veľkých problémov Vysokých Tatier je lyžiarstvo kontra ochrana národného parku. Nie je možné skåbi ich?

Je to slovenský problém. V zahraničísa upokojil, ak tam vôbec sú lyžiarske strediská v národných parkoch, tak ich len modernizujú, nezvyšujú počet. Napríklad v národnom parku Rocky Mountain lyžiarske stredisko zámerne zrušili, lebo lyžova sa mohli aj inde. Nechcú si kazi prírodu. Ruši strediská vo Vysokých Tatrách je nereálne, ale stačírešpektova územia historicky dané pre lyžovanie a nerozširova ich.

* Lyžovanie prináša zisk, zlepšuje cestovný ruch, zlepšuje život miestnych obyvateľov, poskytuje zamestnanos...

Treba vidie za horizont. Je množstvo lyžiarov, ktorí chcú zjazdovky, ale sú aj skupiny ľudí, ktorí radi jazdia na bežkách, ďalšia skupina má rada pešiu turistiku a ďalšia skupina rada vidí neporušenú prírodu. Slovensko treba podľa toho podeli, aby nezabrala jedna skupina to najkrajšie -a pre ostatných neostane nič. Využívajme dlhodobé stratégie, ktoré sme pre toto územie prijali a nemeňme ich stále. Vo Vysokých Tatrách sú priestory pre všetkých.

* Vidí podľa vás ministerstvo životného prostredia za horizont?

Terajšie ministerstvo životného prostredia vnímam skôr ako ministerstvo cestovného ruchu a pôdohospodárstva. Na druhej strane som optimista, keď vidím zvýšenie finančných zdrojov v rozpočte. Nemal by by problém vyplati súkromným vlastníkom pozemkov za to, že nesmú na chránených územiach hospodári. V TANAP-e vlastnia neštátni majitelia 47 percent pozemkov a je kľúčové, aby ich odškodnili. Vyplatenie ich ujmy sa dá vyrieši jednoduchým rozhodnutím ministra. Som zvedavý, kam nakoniec pôjdu peniaze z rozpočtu.

* Kam by mohli ís?

V prospech developérov? Nemám nič proti rozvoju priemyselných parkov, rozvoju Bratislavy, ale robi rozvoj v národnom parku je hrozné. Poviem príklad: podkôrnik poškodí stromy, tie zoschnú, ale narastú nové. Príroda sa vráti naspä. Lenže keď postavíte zjazdovku, hotel, cestu - príroda sa do pôvodného stavu už nikdy nevráti. Na Západe sa ľudia snažia udrža si posledné miesta pokoja a prírody. My ich máme, no namiesto chránenia umožňujeme developérom meni tieto miesta podľa ich predstáv. Keď raz niekto povedal čosi o rozvoji, okamžite sa vynorili nie dve požiadavky, ale štyridsa. To nemá konca. Príde jeden - prečo Oravci môžu ma zjazdovku, a ja nie? Povolia mu zjazdovku a príde ďalší- keď ste povolili jemu, prečo nie aj mne? To sa stalo aj teraz. Vo Vysokých Tatrách sa ochrancom prírody podarilo dohodnú jedine s developérom, ktorýpôsobív Tatranskej Lomnici. Nebude robi nové zjazdovky, iba skvalitní existujúce.

* S kým je potom problém?

S ostatnými podnikateľskými skupinami. Na Štrbskom Plese, na Orave. Keďrozprávali o zjazdovke na Patriu a na Salatín, považoval som to za žart. Neskôr sa stiahli a kým som bol riaditeľom Správy TANAPu, ubezpečovali ma - nikdy nebudú chcie zjazdovku na Patrii, len chcú rozšíri zjazdovku na Solisku. Po zmene vedenia a prepustení nepohodlných zamestnancov Správy TANAP-u developéri okamžite vytiahli tieto požiadavky. A hneďnavrhli aj ďalšiu zjazdovku - do Furkoty. Veľa závisí od ľudí, jedni sú čitateľní, iní nie. Práve to je tá frajerina developéra z Lomnice, že napriek podnikateľským záujmom držal slovo a snažil sa by korektný. Uvidíme, či mu to vydrží.

* Na Orave uvažovali o veľkom stredisku už dávno. Prečo ho nepostavili?

Za komunizmu to malo by megastredisko. Lenže ani tvrdí boľševici ho nakoniec nepostavili, prírodovedci ich presvedčili, že je to nezmysel.

* Starosta Štrby prišiel s nápadom člnkovania na Štrbskom plese. Čo na to hovoríte?

Vidíte, skončíme so zjazdovkami a sme pri člnkovaní na Štrbskom plese. Čo bude ďalej? Člnkovanie na Popradskom, na Velickom... Všade sa dá člnkova, otvori bufet s hranolčekmi. A príde ďalšia požiadavka - opravme salaše, postavme nové chaty pod štítmi. Národný park vznikol preto, aby malo chránené územie nejakú koncepciu. Teraz chcú koncepciu zmeni, urobi národný park po slovensky. Tridsa rokov chránime Štrbské pleso, aby sa zrevitalizovalo, a teraz sa vrátime na začiatok. Do zalesňovania Soliska smerom do Furkoty išli ažké milióny a teraz uvažujú o vyrúbaní. Na Salatíne-Brestovej všetkými silami rekonštruovali hornú hranicu lesa, aby stabilizovali svahy. Po tridsiatich rokoch by chceli posla hore buldozér. Lebo tam chcú zjazdovky.

* Existujú argumenty, že Slovensko má príliš veľa chránených oblastí na to, aby ich dokázalo so svojou ekonomikou udrža...

Súhlasím, ale kde je vlastne konflikt? Nie je na celom území TANAP-u, Muránskej planine, ani v Slovenskom raji alebo vo Veľkej Fatre. Konflikt je v ich najprísnejších územiach, národných prírodných rezerváciách. Tých je možno jedno percento. Veďnejde o život - či niekto z Tichej doliny alebo Fabovej hole vyaží ďalších pä- alebo desatisíc kubíkov dreva. Stojí im to za to? Predsa štát určil pred pädesiatimi rokmi tieto miesta za rezerváciu, nie Vančura, Uhrín ani mimovládne organizácie.

* Pred niekoľkými mesiacmi bola v Štátnej ochrane prírody čistka, mnoho ľudí povyhadzovali. Ostali tam ešte ochrancovia, ktorí sa vedia postavi proti politikom aj podnikateľom v prospech prírody?

Keby som povedal, že v národných parkoch ostali poslední mohykáni, tak by sa kompetentní hneď pozreli, kto to je. Viem, že snahou bolo vyčisti územie od nepohodlných a podarilo sa to. Ostalo tam plno ľudí, čo majú chrbát, ale bojím sa, že to pre nich bude veľmi ažké. Smer, ktorý nabrala súčasná ochrana prírody, nie je dobrý. Cesta nového spôsobu, skåbenia neudržateľného investičného rozvoja v národných parkoch, je cesta slepá. O takej som nepočul ani na Zakarpatskej Ukrajine.

(zdroj: Pravda, 5.11.2007)