Malá sonda do jednej lesníckej debaty o rúbaňovom hospodárení
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Známy odborný lesný hospodár a taxátor Róbert Gombárik zverejnil na svojom profile na sociálne sieti fotografie hospodárenia v smrečinách, ktoré považuje za optimálne: „Pre mňa najkrajšie miesta v spoločenstvách s rúbaňovým hospodárskym spôsobom. Staré lesy striedajú mladšie s najmladšími. Tu vidieť poctivú prácu generácií lesníkov, ktorí pestujú lesy od úplne malých po tie najstaršie. Dopestovať kvalitné stromy tých najlepších parametrov je umenie. Každý z lesníkov, čo tu pôsobil, vniesol svoje vzdelanie a skúsenosti do týchto krásnych spoločenstiev. Rúbaňový hospodársky spôsob je pre naše lesy storočiami osvedčený spôsob zachovania lesov a ukážka tvorivej činnosti človeka, ktorý svojou prácou zabezpečuje krásne lesy pre všetkých."
Foto rúbaňového smrekového lesa, ktorý okomentoval vo svojom aktuálnom statuse na sociálnej sieti R. Gombárik
Svojím aktuálnym statusom rozprúdil živú lesnícku diskusiu o vhodnosti zvolených obnovných postupov, ktorú otvoril ďalší populárny lesnícky praktik Dušan Mikuš. Ten okrem iného napísal v diskusii k príspevku R. Gombárika, čo jemu prekážalo na rúbaniach: „Okraje postihovali kalamity, každý silnejší vietor povyvaľoval na každom okraji prvku keď len 2 či 3 stromy. Pošli partiu na 10 km pre 3 stromy a potom o kilometer 2 ...atď . Tiež ti tam vidím vyvrátené kusy a budú tam asi po každom vetre. Okraje buka trpia spálou kôry. To asi nevieš, lebo si zo smrečín. Okraje duba ti zavlčia (zarastú prebudenými spiacimi očkami) - znehodnotí sa ti drevo. Ak je teplota v tieni 30 °C tak na kôre buka na slnku bolo 50 °C. Čím väčší je prvok, tým väčší je extrém. Na smreku tak 40 °C , prehrievanie okrajov a nedostatok vody vo vegetačnom období je vážny problém s odolnosťou a potom aj podkôrnym hmyzom. Asi tento problém tam nemáš, ale my ho musíme riešiť. Pokladal som za chybu, že sme na rúbani tým, že sme odstránili všetky stromy , aj tie hrúbkovo nedozreté 25 -30 cm. To je, ako keby som oberal všetky jahody naraz, nie ako dozrievajú - nemám rad zelené jahody a preto ich neoberám.“
V letnom dvojčísle časopisu LES & Letokruhy sme v minulom roku uverejnili skúsenosti dnes už emeritného lesníka Petra Šišku, ktorý 20 rokov hospodáril v bučinách. Keď nám vtedy ukazoval veľkú plochu naraz vyrúbaného porastu, na ktorej sa výborne darí mladej bučine povedal, že z nej bude nádherný porast. Jeho skúsenosti pridávame do diskusie o krásnej a tvorivej lesníckej robote, ktorá - verme - nikdy neskončí. Teda ani lesníčina, ani odborné debaty o nej, založené na poznaní a skúsenostiach, nadobudnutých v konkrétnych prírodných podmienkach a lesných porastoch. P. Šiška: „Prirodzené zmladenie, miestami poškodené, sme hneď po ťažbe pri zemi vyštikali, takže na jar celá sila z koreňov vyrazí do malého pníčka, do jediného výhonku, ktorý prežije. Ak by sme to neurobili, tak vyraší plno bočných konárikov a poškodený jedinec ich nedokáže udržať pri živote, takže časom vyhynie. Po úprave a vystrihaní, takúto plochu nechám päť rokov na pokoji, nech si žije.
Po zabezpečení porastu v ňom naplánujem výsek nežiadúcich drevín, povyberanie predrastlíkov, rozrastlíkov a rôzných nekvalitných jedincov. Niekde sa možno ukáže, že to nie je až tak potrebné, ale vždy prejdeme celý porast. No a potom sa pokračuje každých päť rokov realizáciou prečistiech a výsledkom je skutočne nádherná bučina. Ak je rovnomerne zmladená veľká plocha a zmladenie má už kritický jeden meter a viac, nemôžem si dovoliť to rúbať na viackrát. Ak by som vyrúbal len polovicu plochy, tak do ponechanej časti pod materské stromy sa mi dostane bočné svetlo a zmladenie začne rýchlo odrastať. No a pri následnom dorube ho zničím.“
Jozef Marko
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
