Majstrovstvá lesníkov SR v lyžovaní

Lesníci si aj tento rok zmerajú sily na lyžiach. Ich presnú mušku, ako aj kondíciu opäť preveria Majstrovstvá lesníkov SR v lyžovaní s medzinárodnou účasťou. V poradí 54. ročník Venerovského memoriálu sa uskutoční od 25. do 27. marca v športovom areáli FIS na Štrbskom Plese.

Súťažiť budú lesníci zo Slovenska, Českej republiky a Maďarska, Ukrajinci a Poliaci účasť na podujatí tento rok odriekli. Na štart by sa mala postaviť vyše stovka pretekárov, ktorí si zmerajú svoje fyzické sily v behu na lyžiach so streľbou zo vzduchovky a v obrovskom slalome. Víťaz v dvojkombinácii získa titul Majster lesník Slovenska, víťazka sa stane Majsterkou lesníčkou Slovenska, absolútny víťaz bude i Víťazom Venerovského memoriálu. Štátne lesy TANAP-u sa tentokrát chystajú reprezentovať trinásti pretekári.

„Dúfam, že nám bude priať nielen počasie, ale i šťastena a naši pretekári si v konkurencii svojich kolegov vybojujú popredné miesta. Keďže takmer každý rok bojujeme s nedostatkom snehu, uvažujeme nad tým, že by sme termín pretekov posunúť na skorší dátum, aby si pretekári zasúťažili za skutočne ideálnych zimných podmienok," uviedol predseda organizačného výboru pretekov a riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u Pavol Fabian.
Podujatie, ktorého usporiadateľmi sú Štátne lesy TANAP-u, sa už tradične uskutoční pod záštitou ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a predsedníčky Odborového zväzu DREVO, LESY, VODA.

Prvý ročník Venerovského memoriálu sa konal v roku 1947. Jeho základnou myšlienkou bola prezentácia práce lesníkov, ktorí v zimných podmienkach pri výkone svojho povolania nevyhnutne musia zvládať aj pohyb na lyžiach. Lyže sú aj dnes neodmysliteľnou pracovnou pomôckou lesníkov v náročných horských podmienkach. Využívajú ich najmä pri špecifických prácach v lese, ako je napríklad starostlivosť o zver, zisťovanie stavu lesa či kontrola pohybu iných osôb v čase sezónnej uzávery značkovaných turistických chodníkov.

Myšlienka usporiadať oficiálne preteky lesníkov z celého Česko-Slovenska skrsla ešte v roku 1946 počas kurzu, na ktorom sa lesníci učili ovládať lyže v náročnom horskom prostredí. Za zakladateľov Venerovského memoriálu sa považujú vtedajší poprední slovenskí lesníci Štefan Grandtner, Gabriel Mazúr, Mikuláš Michelčík st., Jozef Müller, Martin Lehotský, Milan Hirš, Ján Cigáň a Martin Užík. V prvých rokoch sa ho mohli zúčastniť aj špičkoví lyžiari, ktorí reprezentovali republiku na majstrovstvách sveta či zimných olympiádach. S vyše polstoročnou históriou podujatia sú späté mená ako Jozef Krasuľa, Jan Blažíček, Luďěk Šablatúra, Josef Nusser, Štefan Harvan, Ľudovít Fusko, Josef Beran, Štefan Kovalčík, Rudolf Čillík, Ján Ilavský, Dušan Zacharovský, Ján Hudáček či Ján Poljak, ktorý bol prvým víťazom pretekov. Takmer všetky ročníky sa uskutočnili v Tatrách, prevažne na Štrbskom Plese, s výnimkou troch – v roku 1951 lesníci zápolili v Špindlerovom Mlyne, v roku 1955 v Novom Meste na Morave a v roku 1970 v Banskej Bystrici.
Až do roku 1992 bol Venerovského memoriál považovaný za čisto mužskú záležitosť, odvtedy na stupňoch víťazov pravidelne stoja i lesníčky. Po vzniku samostatného Slovenska sa podujatia niekoľko rokov zúčastňovali výlučne domáci pretekári, no postupne sa k nim pridali lesníci zo susednej Českej republiky, Poľska, Ukrajiny a v posledných rokoch aj z Maďarska.

Preteky sú pamiatkou na Dimitrija Venerovského, ktorý pracoval ako lesný inžinier a taxátor v oblasti Tatier na vtedajšom riaditeľstve štátnych lesov v Liptovskom Hrádku. Zahynul počas Slovenského národného povstania pri Podsuchej nad Ružomberkom.