Lykožrút ničí cenné tatranské doliny

* Smrekové lesy na Slovensku začínajú usycha. Ide o dôsledok otepľovania na planéte?

Celosvetová klimatická zmena ako science-fiction skončila. Oteplenie je skutočnosou a prináša nielen teplo, ale aj búrky, vetry a dlhé obdobia sucha. Počasie vážne ovplyvňuje aj vývoj slovenských lesov najmä s plytko koreniacimi drevinami. Smrečiny sú, žiaľ, prvé na rane.

* Nehynú smreky aj v dôsledku doterajšieho hospodárenia v lesoch?

Smrekom škodia nielen zvýšené teploty, ale ničíich aj premnožený podkôrny hmyz. Podkôrnik sa nerozmnožil preto, že by sa lepšie cítil na Slovensku, ale pretože mu človek svojimi rozhodnutiami vytvoril na to podmienky. Smrečiny rastú aj v oblastiach, kde sa nikdy predtým nevyskytovali. Zhruba pred tisíc rokmi tvorili smrečiny na Slovensku len 7 percent lesov, kým dnes 27 percent. Smrek teda rastie aj tam, kde nemá vždy ideálne podmienky.

* Aké boli pôvodné lesy vo Vysokých Tatrách?

Tatry boli pred 150 rokmi zalesnené oproti súčasnosti vari len z jednej tretiny. Lesy boli po valašskej kolonizácii vyrúbané a premenené na pasienky. Až v poslednom storočísa začali Vysoké Tatry systematicky zalesňova. Väčšina lesných spoločenstiev vo Vysokých Tatrách nie je pôvodná. Svedčia o tom aj názvy dolín - Javorová, alebo obcí -Tatranská Javorina.

* Víchrica v roku 2004 Vysoké Tatry doslova oskalpovala. Aké budú nové tatranské lesy?

Chceme, aby v Tatrách vyrástli prírode blízke lesy. Zhodujú sa na tom lesníci aj ochranári z mimovládnych organizácií. Nemala by to by teda úplne čistá smrečina. Projekt Národného lesníckeho centra ráta so 40-percentným zastúpením smreka, zvyšok by mali tvoriostatné ihličnany a listnáče. Vzniklo by tak prírode blízke lesné spoločenstvo.

* Ochranári z mimovládnych organizácií by najradšej ponechali obnovu lesa na prírodu. Prečo nesúhlasíte?

Keď ponecháme prírodu na samovývoj, vznikne les pralesovitého charakteru za 300 až 400 rokov. Ak človek vie, ako lesu pomôc, mal by tak urobi. Ak založíme zmiešaný les, časom sa premení na prírodný les. Potrvá to zhruba sto rokov. Čo je lepšie?

* Odkedy človek silno zasahuje do prírody, silnie volanie po tom, že prírodu treba necha ži po svojom. Prečo ju chcete „riadi“?

Pozor, nechceme riadi prírodu. Princíp bezzásahovosti, ktorý nad všetko povyšujú niektorí ochranári, je nepoužiteľný v území, kde 300 rokov intenzívne hospodáril človek. Tatry by boli vystavené šoku, v dôsledku ktorého by vznikli holiny s brezami či inými prípravnými drevinami. TANAP, ako sme ho poznali -so všetkými priaznivými účinkami pre klimatické kúpele, turistiku a vôbec rozvoj územia, by prestal existova. My chceme založi les, ktorý splní všetky funkcie pre Tatrancov aj návštevníkov Tatier. Bude to ekologicky les, ktorý vytvorí mostík k prírodným lesom. V tom sme iní. Chceme les pre ľudí, druhá strana chce les pre les.

* Každý máva zástavou všeobecného blaha v prospech Tatier...

Je to zrážka dvoch koncepcií, filozofií. Štátna ochrana a lesníci posúvajú riešenie k racionálnemu vyústeniu. Nevládne organizácie presadzujú a maximalizujú bezzásahový režim. Za vývoj lesov však zodpovednos nenesú.

* A čo je prejavom zodpovednosti?

To, že rátam so všetkými dôsledkami svojich rozhodnutí. Najväčší omyl ochranárov z mimo vládok je v tom, že si neuvedomujú to, že národný park nemá len ekologickú, ale aj sociálnu a ekonomickú funkciu. TANAP je urbanizovaný národný park, kde žijú ľudia. Vari majú by ľudia v dedinách obklopení màtvymi stromami? Vari chorí majú prís o klimatické kúpele?

* Najvypuklejšie sa vyostril spor lesníkov a ochranárov v Tichej a Kôprovej doline, kde sa premnožil lykožrút. Ochranári ho považujú za prirodzenú súčas lesa. Vari nepatrí do lesa?

Patrí, nie je to lesnícke mediálne monštrum, je to jednoducho hmyz, súčas určitých biotopov. Ak je teplo a sucho a v lese zostane po kalamite veľké množstvo dreva, ktoré je jeho prirodzenou potravou, lykožrút sa premnoží. V Tatrách vyčíňa preto, lebo padli nesprávne rozhodnutia.

* Za rozhodnutiami stoja ľudia, ktorí na to museli ma dôvody. Poznáte ich?

Ministerstvo životného prostredia v roku 2005 pod tlakom riaditeľov národných parkov Nízke a Vysoké Tatry prijalo rozhodnutie, že v územiach s kalamitou sa ponechá 10 až 30 percent drevnej hmoty na prirodzený návrat živín do pôdy. Darmo sme vo vládnom výbore vysvetľovali, že to vyvolá obrovskú kalamitu lykožrúta. Zato dnes všetci vidia, ako po náletoch lykožrúta schnú lesy v oboch dolinách.

* Nezveličujete?

Nie Tichá a Kôprová dolina majú už vystavený úmrtný list. Obe doliny podľahnú útoku hmyzu, už sa tomu takmer nedá zabráni.

* Vari sme prišli o zelenú podobu týchto dolín?

Na 99 percent by som dal ruku do ohňa na to, že niekoľko najbližších desaročí tieto doliny nebudú zelené, ale červené. No nielen to, obávam sa, že sme prišli aj o to najcennejšie, čo je v dolinách, teda o skutočnú divočinu v Nefcerke, ktorú lykožrút takisto zožerie. Odhadujem, že do dvoch až troch rokov budú Tichá a Kôprová dolina červenými dolinami.

* Nedá sa už naozaj nič urobi?

Nie, teraz to už naozaj môžeme ponecha na prirodzený vývoj a iba brzdi rozširovanie lykožrúta do okolitých porastov. Pod màtvymi spoločenstvami sa začne tvori prípravný les. Za nejakých 15 až 30 rokov sa tam niečo zjaví, ale cenné lesné spoločenstvo v Nefcerke zanikne. Mohli sme sa z neho teši a skúma ho ešte ďalšie storočie. Teraz padne. Na ďalšiu Nefcerku si potomkovia počkajú 300 rokov.

* Nie sú ohrozené lykožrútom všetky tatranské smrekové porasty?

Nebezpečenstvo, že smrečiny vo Vysokých Tatrách podľahnú lykožrútovi, je veľmi reálne. Niečo podobné prebieha aj v Nízkych Tatrách. Podiel smrečín sa prudko zníži, z 27 percent možno až na 10 percent.

* Potom sa ocitneme tam, kde naši predkovia pred tisíc rokmi.

Nevkročíš dva razy do tej istej rieky - ani do tých istých lesov. Obyvatelia ohrozených regiónov súhistoricky, ekonomicky aj ľudsky, citovo spätí s týmito lesnými spoločenstvami. Iróniou osudu bude, že chránené územia viazané na smrek prestanú existova.

* Len preto, že sa lesy ponechali na samovývoj?

Trápi ma, keď pre nezmyselné absolutizovanie „samo vývoja" prichádzame o cenné biotopy. Ekologické mimo vládky tvrdia, že území Natura 2000 sa nesmie ľudská ruka ani dotknú. Pri súčasnom zlom stave smrečín a silnej kalamite podkôrnikov je bezzásahový režim takmer istým rozsudkom smrti pre smrekové biotopy. Bez podporných činností človeka smrek ako hlavná drevina tvoriaca chránené spoločenstvo vypadne. Zmení sa tak paradoxne samotný chránený biotop a podmienky na život chránených rastlín a živočíchov zaniknú, alebo sa dramaticky zmenia.

* Čo hovorí únia?

Brusel vo svojich dokumentoch celkom jednoznačne hovorí, že bezzásahový režim nie je podmienkou na udržanie území v Nature 2000. Toto je do značnej miery výmysel slovenských mimo vládok. Brusel hovorí, že podmienkou je, aby biotop ostal v priaznivom stave.

(zdroj: PRAVDA)