LESOVANIE: Z histórie lesného hospodárenia v Spišskej Belej

„Náznaky prvej regulácie ťažby sa datujú k roku 1622. Vtedy magistrát zakázal domkárom slobodne ťažiť drevo v lese. To isté potvrdil magistrát v roku 1636. Komisia 16 zálohovaných miest Poľsku v Starej Ľubovni rozhodla v roku 1726, že „nemešťania“ smú slobodne chodiť do lesa len na kalamitné drevo a nesmú rúbať živé stromy.

V roku 1772 magistrát mesta určil, že sa drevené uhlie smie na povolenie páliť v lokalite Javorinka a Zwiesel. Zakázané bolo ťažiť v chránených lesoch (Friedwälder) a pri samoťažbe kalamitného dreva musel byť prítomný horár.

O stave, využití lesa a celkovom hospodárení Spišskej Belej po prinavrátení z poľského zálohu v roku 1772 sa dozvedáme zo správy kráľovského správcu Pavla Tiszu, napísanej o rok neskôr, v roku 1773 predloženej uhorskej panovníčke Márii Terézii. Spišská Belá mala príjem z varenia piva a alkoholu, z lesov, z pestovania ľanu, pozemkov, remesiel.

Drevo sa z lesov dovážalo iba v zime. Mesto malo rozsiahle jedľové i smrekové lesy s množstvom červeného smreka. Strážili ich dvaja strážcovia. Chránené bolo iba drevo určené na stavebné účely, ostatné sa mohlo voľne ťažiť (aj napriek predchádzajúcim obmedzeniam).

Rozsiahle lesy Spišskej Belej si vyžadovali starostlivosť aj v 19. storočí. Spišská Belá mala v roku 1879 provizórny lesný hospodársky plán, definitívny v roku 1887, ktorý bol schválený až v roku 1890. V prvej polovici 20. storočia sa súčasťou lesného hospodárenia stala drevárska firma Glesinger z Českého Těšína, ktorá vo veľkom kupovala drevo z mestských lesov Spišskej Belej.

Mesto darovalo firme časti z pätnástich parciel za účelom vybudovania úzkokoľajnej železnice zo Spišskej Belej cez Šarpanec do Lendaku s podmienkou, že po skončení činnosti železnice dá parcely do pôvodného stavu. V roku 1941 bola železnica rozobraná.

Spišská Belá žiadala Štátne lesy a majetky – Štátnu lesnú správu v Javorine, ktoré odkúpili majetok firmy Glesinger, aby ako nástupnícka firma podmienku pôvodného stavu parciel vykonala. Firma J. Ph. Glesinger v roku 1925 naplánovala výrub 40 až 125 ročných stromov v rokoch 1926 – 1935, každoročne okolo 40 k. j. lesa. V roku 1929 pracovalo v tejto firme v Spišskej Belej 132 robotníkov.

Podľa organizačného štatútu mesta Spišská Belá z roku 1925 sa o hospodáreie v lese starala hospodárska a lesná komisia, pozostávajúca z deviatich členov, lesné oddelenie v správe lesného manipulanta, štyria horári a lesný sluha, ktorý mal aj funkciu dozorcu jaskyne a zároveň bol aj výpomocným horárom. Les bol rozdelený na štyri obvody,“ uvádza autorka v zmienenej kapitole.

Jozef Marko