LESOVANIE: Spracovanie vetrovej kalamity vo Vysokých Tatrách z novembra 1916
- Zverejnené v O čom sa píše
- Komentáre (1)
Ing. Ľudevít Macko publikoval v Lesnické práci v roku 1934 článok s titulkom Zalesňovanie Vysokých Tatier, ktorý bol podľa autorových slov napísaný ešte v roku 1929. Venuje sa následkom veternej smršte z 18. novembra 1916. V úvode popísal vznik ničivej víchrice, venoval sa jej rozsahu, likvidácii jej následkov a obnove kalamitných plôch.
Publikované informácie budeme postupne uverejňovať v tejto rubrike podľa jednotlivých lesníckych činností pre porovnanie s tým, čo sa dialo vo Vysokých Tatrách po obdobnej vetrovej kalamite Alžbeta z 19. novembra 2004. Začíname kapitolou nazvanou dobovým jazykom, akým je písaný celý text: Zpracovanie vývratovej kalamity.
„Prvou vecou okresnej štátnej lesnej správy bola snaha, aby vývraty do konca júna na celej ploche boly aspoň olúpané a podľa Cesty Slobody nielen olúpané, ale aj odvezené a plochy od odpadkov, haluziny a raždia vyčistené a to z toho dôvodu, že tieto odpadky sú na tol'ko horlavé, že od najmenšej iskry zapáliac sa nielen pre lázenské osady, ale pre celé Vysoké Tatry mohly by byt osudnými.
Bude každému známé, že poblíž lázenských osád bolo, je a bude nebezpečie ohña bol'avejšou starosťou lesnej policie. Niet jednoho roka, že by lesy týmto živlom neutrpely, preto bolo treba urobiť všetky ochranné prostriedky za účelom znemožnenia požiaru, lebo aj samé drevo representovalo milionové hodnoty. Tak muselo byť drevo posťahované z určených pásov a horlavé látky z týchto odstránené. Samé drevozpracujúce firmy musely sa postarať o dôkladnú ochranu postavením stráží.
Následkom dostatočných pracovných síl dostavením ruských zajatcov zpracovanie vývratov postupovalo rýchle, k čomu nemálo prispela dobrá konjuktura dreva vo válečnej dobe tak, že v druhej polovici roku 1917 bolo skoro všetké drevo vyvozené.“
Juraj Krišta a Jozef Marko
Komentárov
RSS informačný kanál kometárov k tomuto článku.