Lesník ŠOP SR: Lesné pozemky v národných parkoch nemajú spadať pod jurisdikciu lesného zákona

Priemerne sa medzi rokmi 2012 až 2015 na celom území národných parkov vyťažilo 220 000 kubíkov dreva. V rokoch 2016 - 2019 bol priemer 850 000 kubíkov. Tento rok by sa podľa plánu malo vyťažiť 350 000 kubíkov. Pri avizovanom presune správy pozemkov v národných parkoch pod ŠOP by ochranári chceli vyťažiť 200 000 až 220 000 kubíkov, povedal pre TASR Eduard Apfel:"Chceme výrazne prírode blízkym spôsobom obhospodarovať tieto lesy.“

Eduard Apfel poukazuje, že aj keď sa v národných parkoch bude ťažiť výrazne menej, neznamená to, že dodávatelia by nemali prácu. Aj menej vyťažených kubíkov si podľa neho bude vyžadovať rovnaké množstvo práce: "Jednoznačne treba povedať, že v tom lese budú stále tie stroje fungovať, pretože kým v národných parkoch dôjde k zonácii a ukončeniu procesov, tak to bude trvať desať až 30 rokov. Treba rátať s tým, že sa bude v lese robiť." 

Rozdielom oproti doterajšiemu hospodáreniu v lesoch by malo podľa neho byť, že v národných parkoch sa nebudú vyskytovať holiny a návštevník by už nemal naraziť na porastové steny. Spracovanie dreva po kalamite by tak malo byť zamerané na ochranu biotopu. "Ak sa vyhodnotí, že je to pre biotop vhodné alebo výhodné ponechať v ňom mŕtvu hmotu, tak ju tam necháme a nebudeme ju spracovávať," hovorí pre TASR E. Apfel.

TASR ďalej uvádza, že ochranári sa po presune štátnych pozemkov v národných parkoch pod ich správu budú snažiť, aby vysádzali čo najmenej stromov. "Nie je cieľom zasadiť veľké množstvo stromov. V lesoch treba hospodáriť tak, aby som sadiť nemusel," vysvetľuje E. Apfel. Nová generácia stromov by sa mala dosiahnuť zo semien materských stromov.

Lesník ŠOP SR E. Apfel zároveň podotýka, že v rámci reformy národných parkov navrhujú zmeniť legislatívu tak, aby lesné pozemky v národných parkoch nespadali pod jurisdikciu lesného zákona. Obhospodarovateľ lesa by tak nebol povinný robiť veci, ktoré môžu byť pre ekosystém neprospešné. Takýto systém podľa neho funguje v Česku aj Poľsku. Obhospodarovatelia sú tam vyňatí z niektorých povinností, majú voľnejšiu ruku, nemusia územia zalesňovať a nechávajú ich na samovývoj.