Komentár: Čo nechápu niektorí akademici a ako bránia ochranári integrovanej ochrane lesa

Pavol Šajgalík poukázal podľa TASR tiež na to, že Botanický ústav SAV pracoval s matematikmi so Stavebnej fakulty STU a vytvorili nový softvér Natura Sat, ktorý vďaka údajom z družice Sentinel-2 (ESA) dokáže lokalizovať biotopy Natura 2000 a hlavne monitorovať ich poškodenosť v priestore. "Takže my vieme veľmi presne pomocou tohto softvéru lokalizovať napadnuté oblasti aj v ťažko prístupných oblastiach lesov. Je to jeden veľmi významný krok k tomu, aby sme sa dostali v riešeniu problémov, ktoré dlhodobo máme napríklad s lykožrútom, ktorý napáda lesy v chránených oblastiach národných parkov," povedal pre TASR predseda SAV.

Vlastníci a obhospodarovatelia lesov ale vedia, že problém s lykožrútom nepomôže vyriešiť presná lokalizácia napadnutých a odumierajúcich porastov, ale jedine zrušenie obmedzení a zákazov zo strany štátnych orgánov ochrany životného prostredia a revidovanie stanovísk orgánov štátnej ochrany prírody. Niektorí akademici akoby stále odmietali pochopiť, že len včasné a dôsledné spracovanie vetrových a podkôrnikových kalamít dokáže ochrániť zdravé porasty pred postupným zničením.

Sú však aj akademici, ktorí obhajujú zásady efektívnej ochrany lesa. Pripomeňme si vyjadrenie Ing. Pavla Hlaváča, PhD. z Katedry integrovanej ochrany lesa a krajiny Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene z októbra 2021 pri 20 hektárovom kalamitisku na území Lesnej správy Čierny Váh štátneho podniku LESY SR. Silný nárazový a prepadavý vietor tam vyvrátil 16. júla minulého roka na území Národného parku Nízke Tatry približne 50 000 m³ smrečín. Štátni ochranári však neumožnili spracovanie 14 400 m³ kalamitnej hmoty (z tohto objemu sa nachádza 8 800 m³ v hospodárskych lesoch) a tak reálne hrozí v tomto roku jej naletenie podkôrnym hmyzom, ktorý sa následne rozšíri do okolitých zdravých lesných porastov.

„Hneď na začiatku môžem povedať aj za vedúceho katedry profesora Jaroslava Kmeťa naše stanovisko, ktoré je jednoznačné: táto kalamita musí byť spracovaná. Ak totiž chceme mať okolité lesy živé a zelené, nemali by sme dopustiť jej nespracovanie. Z pohľadu našej katedry odporúčame aplikovať princípy integrovanej ochrany lesa, ktorá kladie dôraz na prevenciu. Prevencia je aj tu najdôležitejšia. Les je živý organizmus, a živý organizmus je aj človek.

Učím tiež fytopatológiu, čiže choroby lesných drevín a porovnávam les ako živý organizmus s klasickou humánnou medicínou, v ktorej je prevencia takisto veľmi dôležitá. Sme v období COVIDu, kedy dávame dôraz na prevenciu, takže ak chceme, aby lesy plnili produkčné aj mimoprodukčné funkcie, musíme sa o ne postarať.

Musíme pritom vychádzať z integrovaného manažmentu škodcov. Dokonca nás nikto nemôže obviňovať, že sme si ho tu vymysleli, pretože bol zavedený v Spojených štátoch amerických. Na Slovensku sme ho len prevzali a chceme ho uplatňovať v našich lesoch.

To, čo tu vidíme, je ideálnou základňou pre aktivitu škodlivých činiteľov. V prvom rade podkôrneho hmyzu, čiže rôznych druhov lykožrútov. Na rozkladajúcom dreve budú s vysokou pravdepodobnosťou pôsobiť aj niektoré drevokazné huby. Ak v súčasnosti hovoríme o klimatických zmenách, tak nespracovaním tejto kalamitnej hmoty prispievame k ich zhoršovaniu. Sú k dispozícii relevantné vedecké štúdie, ktoré hovoria o tom, že rozkladom dreva a aktivizáciou drevokazných húb dochádza k niekoľkonásobnému zvyšovaniu CO₂,” povedal na Čiernom Váhu P. Hlaváč.

Jeho slová nepotrebujú ďalší komentár. Naše lesy by ale veľmi potrebovali, keby im už konečne porozumeli všetci kompetentní. Aj všetci akademici.

Jozef Marko