Hypotekárna kríza dopadá aj na lesníkov

Vedenie š. p. Lesy SR nedávno oznámilo prijatie racionalizačných opatrení, ktorých súčasou je aj zníženie počtu pracovníkov. Predpokladá sa uvoľnenie asi 500 pracovných pozícií, najmä riadiacich pracovníkov a úradníkov na úrovni generálneho riaditeľstva, odštepných závodov a lesných správ.

Štátne lesy sú pomerne veľkým zamestnávateľom, v súčasnosti v tomto podniku pracuje 4 374 ľudí, z toho 2 750 technicko-hospodárskych zamestnancov a 1 624 v robotníckych profesiách. Priemerná mzda prevyšuje 27-tisíc korún. Štvrtinu z celkového počtu technicko-hospodárskych zamestnancov tvoria ženy. K 1. máju tohto roka evidovali na ústredí generálneho riaditeľstva š. p. Lesy SR 177 technicko-hospodárskych pracovníkov, ale k 1. júlu sa ich počet znížil na 158 a do konca roka má ich počet klesnú na 139.

Podľa hovorkyne štátnych lesov Anity Fákovej je lesnícke povolanie špecifické a pri uvoľňovaní zamestnancov sa bude prihliada aj na sociálny dopad tohto kroku. V prvom rade takúto ponuku dostanú ľudia, ktorí už majú nárok na dôchodok. Pokiaľ ide o robotnícke profesie, bývalým zamestnancom už dávno ponúkol podnik externý pomer na živnos. Konkrétne čísla prepustených ľudí na jednotlivých pracoviskách majú by známe už tento štvrtok po stretnutí ministra pôdohospodárstva s riaditeľmi odštepných závodov.

Podnik sa nachádza v „náročnej“ ekonomickej situácii, ktorú ovplyvňujú viaceré nepriaznivé faktory. Ide najmä o dopad hypotekárnej krízy na európsky trh s drevom a dlhodobý pokles cien dreva. Len v tomto roku spôsobil podniku finančnú stratu vo výške 400 miliónov korún, pričom prognózy na najbližšie dva roky nenaznačujú obrat k lepšiemu. Negatívny vplyv na hospodárenie má aj odovzdávanie lesov pôvodným vlastníkom.

Lesy to robia vo vlastnej réžii a ročné náklady na túto činnos dosahujú 85 miliónov korún. Štátne lesy pritom niečo stojí aj správa 230 tisíc hektárov neodovzdaných lesov, kde len investuje, ale bez efektu ažby.

Ekonomiku štátnych lesov nepriaznivo ovplyvňuje aj enormný nárast kalamitného dreva, pričom cena prioritne spracovanej kalamitnej drevnej hmoty sotva pokrýva náklady na ažbu. Záujem o toto drevo je navyše minimálny a čím je hmota dlhšie na sklade, tým je jeho cena nižšia. O rozsahu kalamitnej ažby najlepšie hovorí údaj, že takáto produkcia zamestnáva „na plný úväzok“ desa odštepných závodov.

Napokon je tu ešte záaž v podobe zvýšených nákladov na ochranné opatrenia proti expanzii hmyzích škodcov. Aby sa štátne lesy neprepadli do straty, v prvom polroku zredukovali takmer všetky investície. Predpokladanú úsporu režijných nákladov vo výške 300 mil. Sk podnik nasmeruje najmä na vyrovnanie miezd a nákladov, a to najmenej na úroveň inflácie.

Začiatkom októbra dali o sebe vedie aj slovenskí spracovatelia dreva, ktorí znova upozornili na kritickú situáciu na trhu s drevom. Drevospracujúci priemysel sa podľa nich po prvý raz dostal do situácie, keď krajina s vysokou mierou lesnatosti nie je schopná spracovateľom ponúknu strategickú surovinu za prijateľnú cenu.

Kalamitné drevo sa vraj hromadí v skladoch a spracovatelia nie sú schopní z takejto suroviny vyprodukova konkurencieschopné výrobky. Riešením by malo by prehodnotenie plánovaných hospodárskych cieľov u rozhodujúceho dodávateľa dreva a aspoň dočasné zníženie cien piliarskej guľatiny. O tom, či je to aj reálne rozhodne čas a ochota hľada spoločné východiská z krízovej situácie.

(zdroj: Roľnícke noviny, 10. 10. 2008)