FOREST EUROPE: Vplyv mŕtveho dreva na lesné požiare je zložitejší ako sa môže zdať

Ak hovoríme o mŕtvom dreve, či už vo forme ležiacich stromov alebo stojacich „suchárov“, určite to nie je iba o jeho množstve. Toto je jeden z výstupov diskusie odborníkov z európskych krajín pod záštitou expertnej skupiny FOREST EUROPE, ktorá sa uskutočnila v online priestore koncom januára. FOREST EUROPE je európsky politický proces o lesoch, ktorý aktuálne pracuje na vytvorení celoeurópskeho znalostného centra pre problematiku rizík ohrozujúcich lesy v podmienkach prebiehajúcej klimatickej zmeny.

Agendou tejto iniciatívy je aj adaptácia lesov na klimatickú zmenu. Súčasťou online stretnutia boli prezentácie viacerých renomovaných odborníkov na oblasť lesných požiarov z Európskeho lesníckeho inštitútu, Katalánskeho centra pre lesnícku vedu a technológie (CTFC) a Sekretariátu FOREST EUROPE v Bonne.

Následná diskusia za účasti viac ako 50 národných expertov poukázala na problém akumulácie mŕtveho dreva v lesných porastoch a jeho vzťahu k riziku vzniku a následného ničivého pôsobenia lesných požiarov. Tento vzťah je určovaný viacerými faktormi. Zásadnú úlohu zohrávajú špecifické podmienky danej lesnej lokality, ku ktorým sa radí orientácia svahu a pôdne pomery (napr. plytká pôda, obnažená materská hornina, čo zvyšuje „extrémnosť“ stanovišťa).

Dôležitú úlohu má aj štruktúra a drevinové zloženie lesného porastu a teda aj druh mŕtveho dreva (ihličnaté dreviny sú v zásade zápalnejšie ako listnaté). Zápoj lesného porastu, teda vzájomné pretínanie korún stromov, ovplyvňuje mikroklímu vnútri porastu i to, koľko svetla dopadá na pôdu. Svoju úlohu zohráva, už spomínané, samotné množstvo, ako aj rozmiestnenie naakumulovaného mŕtveho dreva na ploche. Ďalej sú to klimatické a poveternostné pomery vplývajúce na lokalitu, výskyt takých javov, akými sú dlhotrvajúce sucho, silný vietor v čase vzniku a šírenia požiaru a podobne.

Všetky zmienené faktory by sa mali vziať do úvahy pri rozhodovaní o tom, koľko mŕtveho dreva ešte môžeme nechať v lese, aby riziko vzniku a šírenia požiaru bolo akceptovateľné. Zdanlivo nejednoznačný záver, avšak chybou by bolo očakávať jednoduché „čierno-biele“ riešenie tohto komplexného problému. Vždy je potrebné posudzovať daný individuálny prípad.

V praxi preto môže nastať množstvo rôznych situácií a samotné rozhodovanie bude veľmi zložité. Pre lepšie pochopenie problému si však uveďme zjednodušený teoretický príklad. V zapojenom listnatom alebo zmiešanom lese môže mŕtve drevo zlepšiť akumuláciu vody a vlhkosti a tým aj celkovú mikroklímu, čo môže znížiť riziko vzniku a šírenia požiaru v takomto prostredí.

Naopak, v ihličnatom lese (a to aj prírodnom alebo pralese), rozvrátenom kalamitou, sa môže stať ležiace alebo stojace vyschnuté kalamitné (mŕtve) drevo, napr. vplyvom dlhodobého sucha, v extrémnych podmienkach stanovišťa s obnaženým (napr. vápencovým) podložím „časovanou bombou“, keďže poslúži ako vysoko horľavé „palivo“ pre potenciálny požiar v prostredí, kde je riziko jeho vzniku veľké. Požiar, ktorý vznikne, môže byť preto ničivejší.

Zdroj: Internetová stránka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR