Drevostavby - energeticky úsporné a odolné konštrukcie: Efektívne riešenie v oblasti zlepšenia klímy

Na druhej strane spolu s prebiehajúcou dekarbonizáciou výroby energie to znamená, že emisie súvisiace so stavebnými materiálmi použitých na výstavbu nových, energeticky úsporných budov, zohrávajú čoraz väčšiu úlohu v celkových emisiách počas životného cyklu budov. Na tomto mieste je potrebné tiež povedať, že tu vzniká ďalší problém.

Tým je, že pomer emisií vo fáze pred používaním k prevádzkovým emisiám je silne závislý na budúcich zdrojoch energie. Okrem toho emisie vo fáze pred používaním sú v porovnaní s prevádzkovými emisiami krátkodobé a hodnotené súčasnou technológiou výroby energie.

Obavy o životné prostredie spolu s rastúcim dopytom po stavebných konštrukciách si vyžadujú hľadanie takých stavebných materiálov, ktoré budú produkovať menej emisií počas svojej výroby, ale môžu slúžiť aj ako riešenie na ukladanie uhlíka s cieľom zmierniť klimatické zmeny. V tomto ohľade sa ako významná možnosť a tiež ako široko dostupný materiál javí drevo.

Množstvo uskladneného uhlíka, zabezpečené drevenou konštrukciou, je ovplyvňované dvomi faktormi: objem dreva na plochu budovy a percento drevených budov v porovnaní s inými typmi budov, postavených s využitím betónu a oceli.

Ukladanie uhlíka v drevených budovách nesúvisí s typom budovy a použitého dreva alebo veľkosťou budovy, ale je založené na počte a objeme komponentov v budovách vyrobených z dreva. Je potrebné však mať na pamäti,  že environmentálne prospešné využitie dreva v stavebníctve je možné, ak sa venuje osobitná pozornosť trvalo udržateľnému obhospodarovaniu lesov a ich výsadbe.

Podľa poznatkov z niektorých európskych krajín sú drevené budovy vysoko hodnotené z hľadiska tzv. mäkkých faktorov, akými sú pohodlie, estetika a ekologickosť. Na druhej strane sú tu pochybnosti o ich stabilite, modernosti, trvanlivosti, cenovej stabilite, cene, konkurencieschopnosti a v neposlednom rade požiarnej odolnosti.

Tu je potrebné uviesť, že rozhodujúcim faktorom požiarnej bezpečnosti drevených budov je skôr ohňovzdornosť konštrukcie ako horľavosť materiálu. Napríklad v Poľsku sú drevené domy vnímané skôr ako horské, rekreačné a vidiecke nehnuteľnosti.

Bežne sa diskutuje o tom, či je drevená výstavba schodnou cestou na zmiernenie emisií uhlíka, pretože si to vyžaduje ťažbu v lesoch, ktoré sa považujú za prirodzené zachytávače uhlíka. Bežne používaným argumentom je, že lesy by mali zostať nedotknuté, aby prirodzene fungujúce zachytávače uhlíka mohli zvýšiť svoje ukladanie uhlíka.

Problémy však vznikajú, keď les zostarne a zachytávanie CO₂ sa vyrovná jeho produkcii uhlíka. Okrem toho lesy obsahujú prebytky nevyužitého dreva, ktoré sa dá použiť na nahradenie stavebných materiálov ako je betón, pri takmer nulových nákladoch.

Hoci vo svete je veľa príležitosti na ťažbu dreva, treba poznamenať, že ťažba dreva je rozumná len vtedy, ak sa lesy obhospodarujú efektívne. V opačnom prípade bude mať používanie dreva na stavbu za následok zánik lesov, čo by bolo z hľadiska klimatických zmien ešte horšie ako súčasné stavebné postupy. Efektívnym spôsobom využitia drevných zdrojov je ich vysadenie pred použitím, tzn. vysadený les.

Podniky môžu efektívne využívať drevené stavby na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja prostredníctvom niekoľkých kľúčových stratégií. Po prvé, je dôležité vyberať si drevo z certifikovaných udržateľných zdrojov, ktoré zabezpečujú ochranu lesov a ich biodiverzity. Po druhé, mali by sa zamerať na investovanie do moderných technológií, ktoré umožňujú výstavbu energeticky úsporných a odolných konštrukcií. To môže pomôcť znížiť uhlíkovú stopu ich prevádzky a znížiť prevádzkové náklady.

Okrem toho podpora recyklácie a opätovného použitia dreva prispieva k znižovaniu odpadu a podporuje obehové hospodárstvo. Začlenenie zelených plôch a koncept navrhovania interiérov a exteriérov, ktorý využíva prírodné prvky do stavebných projektov môže ďalej zlepšiť zdravotné a estetické výhody a zároveň podporiť blaho zamestnancov prípadne zákazníkov.

To všetko prispieva k dosahovaniu cieľov udržateľného rozvoja, ale tiež posilňuje trhovú pozíciu a dochádza k budovaniu pozitívnej reputácie medzi spotrebiteľmi a obchodnými partnermi.

Spracoval Ing. Ján Krnáč