Diskusia v relácii Analýzy 24: Podnikateľ v cestovnom ruchu a aktivista o zonácii národných parkov
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Spustí zonácia TANAPu úpadok národného parku, ako varujú ochranári? Alebo je to naopak potrebný krok, ktorý má priniesť poriadok do systému plného výnimiek a jasne oddeliť územia, kde má mať prioritu príroda a kde už dominovala ľudská činnosť? Ako má zonácia vyzerať v praxi a kde je ešte priestor na kompromisy medzi ochranou prírody a rozvojom regiónu? Hosťami relácie Analýzy 24 sú podnikateľ v cestovnom ruchu Igor Rattaj a Marek Kuchta z iniciatívy My sme les. Informuje portál JOJ24.NOVINY.sk.
Podľa Mareka Kuchtu z iniciatívy My sme les je zonácia údajne potrebná. „Na Slovensku máme nádhernú prírodu, ale dlho nebola adekvátne chránená. Dôvod, pre ktorý štát pristupuje k zonáciam, lebo národné parky zaberajú 6 % Slovenska. V rámci reformy sa rozhoduje o veľkom území a bude to mať dopad na to, ako bude vyzerať ochrana prírody," vyhlásil. Dodal, že naša príroda bola chránená nedostatočne.
Podľa Igora Rattaja národné parky vznikali administratívne. „Národné parky, hlavne tie najstaršie ako TANAP a NAPANT vznikali takým spôsobom, že niekto administratívne povedal, že toto bude národný park, a zrazu sa tam objavili mestá, stanice, cesty, veci, ktoré vôbec nesúvisia s národným parkom," ozrejmil Igor Rattaj.
Najväčšia výzva spočíva v určení hraníc jednotlivých zón. Podľa Kuchtu v niektorých prípadoch situácia zostáva nezmenená, ako napríklad v Poloninách, kde má byť na 80 % územia stále povolená ťažba dreva. V iných prípadoch, ako v NAPANT, sa situácia zlepšuje, ale stále nespĺňa medzinárodné štandardy pre národný park, ktoré požadujú až 75 % plochy vyhradenej pre prísnu ochranu.
Údajne sa plánuje výstavba zjazdoviek od Tatier až po Ždiar. Igor Rattaj zareagoval, že na danom území sa môžu stavať zjazdovky, ale tomu predchádza veľa "ale". „Nové veci sa tam nedajú stavať. Všetko záleží od ochrany prírody, národného parku a od rôzných povolení. Zonácia neumožní svojvoľný rozvoj," poznamenal I. Rattaj. Povedal, že pokiaľ sa tam majú vytvoriť prísne chránené zóny, chce vidieť, ako majú tie zóny fungovať.
Ochrancovia prírody navrhujú, aby zonácia bola nakreslená podľa súčasného stavu s dôrazom na ochranu najcitlivejších oblastí. Podnikatelia v cestovnom ruchu zas argumentujú, že zonácia by mala rátať s rozširovaním cestovného ruchu v primeranej miere.
Podľa Mareka Kuchtu sa kompromis dlho nehľadal aj keď boli na rokovaniach s rezortom. Ministerstvo sa údajne s nimi nechcelo baviť. „Neakceptovali sa žiadne výhrady voči zóne D. Lanovky sú vo všetkých národných parkov v zóne D," povedal M. Kuchta. „Je pravda, že zonácia ide rýchlo, ale bohužiaľ sú tu termíny kvôli plánu obnovy. My sme už ustúpili, kde sa dalo. Všetky zjazdovky v zóne D sa škrtli. Prosím nechajte nás žiť. Kompromis nie je o tom, že sa škrtnú všetky zjazdovky. Máte 75 %, tak sa o ne starajte," poznamenal I. Rattaj. Marek Kuchta však hovorí, že majú len 60 % lesov. Do budúcnosti chcú požadovaných 75 %.
Link na celý článok a besedu: Analýzy 24: Zonácia prísne povie čo bude chránené a kde budú niektoré veci povolené, hovorí Rattaj

















