Prihlásiť

Cirkevní lesníci spolupracujú s odborníkmi z NLC a Lesníckej fakulty TUZVO: Hlucháň potrebuje les, v ktorom sa dokáže pohybovať

V lesoch Spišského biskupstva, obhospodarovaných spoločnosťou PRO POPULO Poprad, odborníci z Národného lesníckeho centra a Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene realizujú štvrtý rok projekt monitoringu a posúdenia aktuálneho stavu populácie hlucháňa hôrneho. V spolupráci s cirkevnými lesníkmi sa snažia v lokalitách postihnutých rozsiahlymi  vetrovými kalamitami zmapovať zostávajúcu populáciu hlucháňa hôrneho a identifikovať čo najviac lokalít, ktoré aktuálne využíva. Na základe ziskaných poznatkov sa cirkevní lesníci snažia modifikovať tradičné prístupy k obhospodarovaniu lesa tak, aby lepšie vyhovovali ohrozenému hlucháňovi.

 

Doporučený Tokajúci hlucháň hôrny Foto: Ing. Tibor Pataky, CSc. Tokajúci hlucháň hôrny

V júnovom vydaní časopisu LES&Letokruhy uverejníme besedu s Ing. Jozefom Bučkom, PhD., riaditeľom Ústavu lesných zdrojov a informatiky NLC a Ing. Tiborom Patakym, CSc. z Katedry aplikovanej zoólogie a manažmentu zveri LF TUZVO. Hovorili sme s nimi o ich poznatkoch a návrhoch režimu hospodárenia v zistených lokalitách výskytu hlucháňa hôrneho. Dnes zverejňujeme na portáli Lesmedium.sk ako upútavku k článku odpoveď Jozefa Bučka na otázku, aký je optimálny biotop hlucháňa.

„V spolupráci s cirkevními lesníkmi sa v týchto lokalitách snažíme už štvrtý rok nastaviť lesnícky manažment tak, aby sa postupne podarilo zlepšovať životné podmienky hlucháňa, resp. dosiahnuť, aby nedošlo k ich zhoršovaniu. To znamená vychádzať v ústrety hlucháňovi v maximálnej možnej miere – úpravou lesníckych postupov od výsadby porastov až po ich obnovu. Veľký význam vidíme vo výchove mladých porastov, ktoré tu budú v najbližších decéniách dominovať. Opatrenia pre hlucháňa sa nemusia riešiť úplne všade, ale v niektorých lokalitách s predispozíciou pre jeho výskyt, môžu byť pre jeho prežívanie veľmi prospešné.

Čo najväčšiu pozornosť by sme teda mali venovať zachovaniu tých lokalít, kde ešte hlucháne ostali a zasahovať do nich minimálne, keďže tvoria jadrovú oblasť prežívajúcich populácií. Snažme sa ich čo najdlhšie udržať a čo najviac predlžovať ich obnovnú dobu. Pritom nemusíme hovoriť o bezzásahu, ale skôr o čo najcitlivejšom hospodárení v týchto porastoch. Podporujme aj prirodzené zmladenie v staršom lese, ktorý bude možno tiež o 50 rokov čeliť rozpadu, lebo ak si nové generácie stromov nebudeme zakladať priebežne, nebudeme mať následne v tomto poraste pre hlucháňa nič pripravené. Minimálne v okrajových častiach súčasných jadrových lokalít výskytu pestujme už teraz nový vhodný les, ktorý bude rezervou pre prípad, že starý les zasiahne opäť nejaká kalamita. Potom možno nebudeme mať na jeho mieste zrazu holý kopec, ale mozaiku rozpadajúceho sa porastu a mladého lesa, v ktorej hlucháň určite ľahšie prežije.

Prežívanie hlucháňa vo viacerých starších porastoch nám dáva čas na to, aby sme mu mohli v čo najkratšej dobe vypestovať ďalší vhodný biotop. Znamená to rozvoľňovanie mladín a udržiavanie hlbokého zavetvenia u čo najväčšieho počtu nových jedincov. Aspoň mozaikovite potrebujeme dosiahnuť nižšie zakmenenie a vhodné je aj rozčleniť porasty nepravidelnými linkami, ktoré umožnia hlucháňom ľahšie lietanie. V 20 až 50 ročných porastoch na vybraných lokalitách, ktoré sú husté a chýba v nich podrast, najmä teda pre hlucháňa dôležitej čučoriedky, vieme dosiahnuť zlepšenie stavu realizáciou silnejšieho výchovného zásahu, ktorým znížime zakmenenie na úroveň 0,7. Dostane sa do nich svetlo, pribudne čučoriedka a hlucháň ich bude aj napriek ich mladému veku vedieť využívať. Takže v blízkosti starého porastu, v ktorom prežíva, sa aktívnym prístupom vytvoria napríklad dva hektáre nového biotopu, v ktorom má dostatok potravy, bezpečný úkryt a môže tam lietať. Hlucháň totiž potrebuje les, v ktorom sa dokáže pohybovať. Aj preto prirodzene osídľuje najmä staršie, preriedle porasty.“

Jozef Marko

 

 

 

Prečítané: 2918
(0 hlasov)

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Populárne správy

Deväť medveďov v okolí jednej obce: Samospráva, poľovníci a zásahový tím chcú stretom buď predchádzať alebo šelmy vytláčať vyššie do hôr

Deväť medveďov v okolí jednej obce: Samospráva, poľovníci a zásahový tím chcú…

O čom sa píše

Zobrazenie:14559

Týždenník MY Horná Nitra píše, že v okolí obce Malá Čausa v okrese Prievidza už zaregistrovali deväť medveďov, ktoré sa...

TÝŽDŇOVKA: Keď majú lesníci slzy v očiach a či má lesníctvo perspektívu

TÝŽDŇOVKA: Keď majú lesníci slzy v očiach a či má lesníctvo perspektívu

Aktuálne

Zobrazenie:5526

Tento týždeň som odovzdal do rubriky Osobnosti v júnovom vydaní časopisu LES & LETOKRUHY článok o Jozefovi Krolákovi, ktorý je vedúcim lesníckeho...

TÝŽDŇOVKA: Les alebo drevo? Takto otázka nestojí. Stačí len dôverovať lesníckej odbornosti

TÝŽDŇOVKA: Les alebo drevo? Takto otázka nestojí. Stačí len dôverovať lesníckej odbornosti

Aktuálne

Zobrazenie:4601

Tento týždeň som sa stretol so známym lesníkom Ing. Jánom Slivinským, ktorý je aj odborným lesným hospodárom a podielnikom v Urbárskej spoločnosti...

Poľovníci zo štátneho podniku LESY SR predstavili výsledky sezóny: Unikátne jelenie trofeje z Poľany

Poľovníci zo štátneho podniku LESY SR predstavili výsledky sezóny: Unikátne jelenie trofeje…

O čom sa píše

Zobrazenie:4502

V srdci Slovenska, na území Chránenej poľovnej oblasti Poľana, sa pod záštitou štátneho podniku LESY Slovenskej republiky uskutočnila odborná prehliadka trofejí...

Kamzíky v Nízkych Tatrách po 45-tich rokoch: Osídlenie skalnatých biotopov v pásme lesa - evolučná adaptabilita alebo výsledok kríženia?

Kamzíky v Nízkych Tatrách po 45-tich rokoch: Osídlenie skalnatých biotopov v pásme…

O čom sa píše

Zobrazenie:4145

V laických, ale aj odborných kruhoch v posledných rokoch prebieha neoficiálna diskusia o pôvode kamzičej populácie v Nízkych Tatrách. Najčastejší záver znie, že túto...

Technická univerzita vo Zvolene: Dekan lesníckej fakulty na prvej celoeurópskej konferencii vlastníkov lesov

Technická univerzita vo Zvolene: Dekan lesníckej fakulty na prvej celoeurópskej konferencii vlastníkov…

Aktuálne

Zobrazenie:3475

Technická univerzita vo Zvolene informuje, že 20. – 22. mája 2025 sa na pôde Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo...

Hlavné správy

LESOVANIE: O zalesnení kalamitných plôch vo Vysokých Tatrách po veternej smršti z novembra 1915

LESOVANIE: O zalesnení kalamitných plôch vo Vysokých Tatrách po veternej smršti z…

O čom sa píše

Ing. Ľudevít Macko publikoval v Lesnické práci v roku 1934 článok s titulkom Zalesňovanie Vysokých Tatier, ktorý bol podľa autorových slov napísaný ešte...

Prečítajte si viac
Využívanie prípravných drevín: Významné zníženie nákladov na obnovu lesa a ekonomické zhodnotenie produkcie prípravného porastu

Využívanie prípravných drevín: Významné zníženie nákladov na obnovu lesa a ekonomické zhodnotenie…

O čom sa píše

Na obnovu rozsiahlych kalamitných holín sa využívajú rôzne spôsoby, vrátane prirodzenej obnovy stromov s pionierskou stratégiou rastu, ktoré lesníci nazývajú...

Prečítajte si viac
Správa TANAP-u: Nanovo predložíme návrh zonácie národného parku na okresný úrad a ministerstvu životného prostredia

Správa TANAP-u: Nanovo predložíme návrh zonácie národného parku na okresný úrad a…

Aktuálne

Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici nanovo predloží na Okresný úrad v Prešove a Ministerstvu životného prostredia SR návrh...

Prečítajte si viac
Významné lesnícke miesto: Vodná nádrž Klauzy v Slovenskom raji slúžila na splavovanie dreva

Významné lesnícke miesto: Vodná nádrž Klauzy v Slovenskom raji slúžila na splavovanie…

Aktuálne

Tvorba siete významných lesníckych miest je dlhodobý projekt štátneho podniku LESY Slovenskej republiky, v rámci ktorého upozorňuje verejnosť na lokality významné z pohľadu...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora