Budeme plati za zachovanie lesov
- Zverejnené v O čom sa píše
- Pridať nový komentár
Medzinárodné spoločenstvo sa počas klimatickej konferencie na indonézskom ostrove Bali dohodlo, že zriadi fond na zachovanie svetových lesov. Tie sú schopné absorbova kysličník uhličitý, ktorý prispieva ku globálnemu otepľovaniu. Informoval o tom denník Los Angeles Times.
"Táto iniciatíva môže zmeni ekonomické možnosti pre mnohých ľudí, ktorí sú na lesoch existenčne závislí," vyhlásil Robert Zoellick, prezident Svetovej banky, ktorá má projekt koordinova.
Klčovanie lesov je podľa štúdie odborníkov druhým najdôležitejším činiteľom, ktorý podporuje globálne otepľovanie. Na prvom mieste je spaľovanie fosílnych palív.
Ničenie lesov a zhoršovanie kvality lesných porastov spôsobuje nárast skleníkových plynov o 1,6 miliardy ton ročne. To je dvadsa percent svetových emisií, viac ako vyprodukuje celý automobilový priemysel dohromady.
Podľa plánu dohodnutého v Bali sa zriadi fond, do ktorého už devä vyspelých krajín sľúbilo vloži 160 miliónov dolárov.
Najviac peňazí dá Nemecko (59 miliónov dolárov), nasleduje Veľká Británia (30 miliónov), Holandsko (22 miliónov), Austrália a Japonsko (10 miliónov), Francúzsko a Švajčiarsko (7 miliónov), Dánsko a Fínsko (5 miliónov).
Pä miliónov dolárov sľúbila aj nevládna organizácia The Nature Conservancy zo Spojených štátov.
Ekológovia kritizujú
Peniaze budú určené ako jednotlivým krajinám, tak aj majiteľom pozemkov s lesnými porastami. Nezávislí experti by mali odmeny distribuova v závislosti na tom, koľko emisií bude les absorbova.
Vytvorenie fondu, ktorý by mal pomôc hlavne chudobným krajinám, však už kritizovali ekologické organizácie. Podľa britského denníka The Guardian sa im nepáči, že by sa trh s emisnými limitmi rozšíril aj do tropického pralesa.
"Svetoví politici to nesmú zneužíva ako zámienku, aby neznižovali emisie vo svojich vlastných krajinách," vyhlásil výkonný riaditeľ Greenpeace John Sauven.
"Pralesné"
Okrem otázky emisií sa však na Bali rieši aj vyberanie "pralesného", ktoré vyžadujú krajiny ako Ekvádor či Indonézia.
Podľa týchto štátov má z veľkosti a rozmanitosti dažďových pralesov úžitok celý svet a chudobné tropické krajiny by mali by odškodnené za to, že sa vzdajú ekonomických výhod a pralesy zachovajú aj budúcim generáciám.
Ekvádor v pondelok podľa agentúry AP oznámil, že chce 350 miliónov dolárov ročne v priebehu desiatich rokov, inak začne aži ropu vo svojom národnom parku Yasuni na severovýchode krajiny.
"Buď získame medzinárodnú podporu, aby sme neažili, alebo sa začne výberové riadenie," pohrozil ekvádorský minister pre ropný priemysel Galo Chiriboga.
Prezident krajiny Rafael Correa, ktorý je známy tvrdým prístupom k zahraničným ropným spoločnostiam, im údajne napriek tomu dá zelenú, pokiaľ nebude záležitos so splátkami vyriešená do 15. júna budúceho roka.
V národnom parku Yasuni sa podľa odhadov nachádza miliarda barelov surovej ropy. Oblas je rezerváciou UNESCO a jednou z najbohatších zón výskytu fauny a flóry na svete. Nachádza sa tu viac rastlinných druhov ako v celej Severnej Amerike dohromady.
O zákazky už prejavili záujem spoločnosti z Brazílie, Číny a Čile.
(aktualne.sk)
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
