Anketa ku Karpatským bukovým pralesom: 12 rokov trvajúci proces a premrhaná historická šanca

Agentúra SITA oslovila generálneho riaditeľa Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. Jána Juricu, predsedu Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska Milana Ovseníka, vedúceho odboru komunikácie LESY SR, š. p. Pavla Machavu, riaditeľa Lesopoľnohospodárskeho majetku Ulič, š. p. Petra Šišku, projektového manažéra Občianskeho združenia Prales Mariána Jasíka a zástupcu Lesoochranárskeho zoskupenia VLK Petra Saba. Respondentom v ankete položila SITA niekoľko otázok a odpovede zverejnila na svojej internetovej stránke WebNoviny.sk.  

Myslíte si, že sa celá problematika Karpatských bukových pralesov (KBP) konečne úspešne po 12 rokoch ukončí?

„Verím, že áno, lebo to hľadanie definitívneho riešenia trvá už príliš dlho. Vláda by mala prijať rozhodnutie a zabezpečiť jeho premietnutie do praxe,“ povedal projektový manažér O.Z. Prales Marián Jasík.

„V prípade, že materiál prejde legislatívnym procesom bez zásadných úprav, pretože vypracovaniu predchádzali náročné rokovania, je vysoký predpoklad, že sa pohne vpred,“ uviedol generálny riaditeľ Vojenských lesov a majetkov SR Ján Jurica.

„V žiadnom prípade týmto materiálom problematika KBP nekončí. Veď sa musia pomeniť Programy starostlivosti o lesy, Program starostlivosti o NP Poloniny 2017-2026, či prijať nový integrovaný manažmentový plán. A už vôbec problematika KBP nekončí úspešne. Stačí sa len pozrieť na množstvo zásadných pripomienok k materiálu envirorezortu predloženého do MPK – 41 vznesených, z toho 32 zásadných. A to dokonca zo strany ústredných štátnych orgánov a ich podriadených organizácií, s ktorými sa údajne v konštruktívnej diskusii podarilo MŽP SR nájsť dohodu,“ poznamenal predseda Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska Milan Ovseník.

„Radi by sme sa aj my konečne dočkali finálneho vyriešenia problematiky. Nejasnosť doterajšieho stavu nám totižto spôsobovala nemalé problémy v organizácií manažmentu a starostlivosti o územie. Boli sme si a sme si vedomí osobitosti lokality, preto sme túto výnimočnosť premietali aj do spôsobu manažmentu, čo mnohokrát aj napriek našej snahe malo za dôsledok len neopodstatnené útoky a invektívy zo strany ochranárskych aktivistov, ktorí mnohé naše zásahy mimo vlastného územia, resp. vzdialené od neho v médiách prezentovali ako ničenie pralesov, pritom do vlastných pralesov sme od schválenia projektu UNESCO v roku 2007 nezasahovali,“ tvrdí vedúci odboru komunikácie LESY SR, š.p. Pavel Machava.

Ako hodnotíte pôvodný projekt z roku 2007 a súčasný návrh?

„Dá sa povedať, že zárodok problému bol v pôvodnom nominačnom projekte a jeho nekritickom akceptovaní zo strany UNESCO a následnom zapísaní do Zoznamu svetového dedičstva. Nedostatočne spracovaný návrh – nesúlad textovej a grafickej časti (rôzne výmery jadrovej časti), nejednoznačnosť vymedzenia (návrh v mierke 1:50 000), nelogickosť nárazníkovej zóny a absencia diskusie pred predložením nominačného projektu boli hlavnou príčinou, že sa na definitívne riešenie čaká 12 rokov. Súčasný návrh je podstatne lepší,“ myslí si Marián Jasík.

„Najzásadnejší problém súčasného návrhu je, že MŽP navrhuje znížiť stupeň ochrany a tým povoliť ťažbu dreva, poľovanie, výstavbu ciest v existujúcich pralesových rezerváciách PR Kyjovský prales a NPR Morské oko. Úplne nepochopiteľne navrhuje povoliť výrub a poľovanie práve v najcennejších porastoch. Pôvodný návrh z roku 2007 bol zase nekvalitne spracovaný a uvádzal rozličné informácie v textovej a mapovej časti. Súčasný návrh úplne nepochopiteľne opakuje tieto chyby. MŽP opäť zverejnilo mapu, z ktorej nie je možné presne identifikovať, kde sa v skutočnosti navrhované hranice nachádzajú. Opäť je rozdiel medzi textom a mapou,“ povedal Peter Sabo z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK.

„Pôvodný projekt pripravený pánom Pichlerom a Vološčukom hodnotíme ako odborne nedostatočne pripravený, no najmä podaný bez náležitej komunikácie so správcami a vlastníkmi dotknutých území, či už štátnymi alebo neštátnymi. Návrh z roku 2019 bol prerokovávaný na mnohých úrovniach,“ uviedol Ján Jurica.

„Nebol som zainteresovaný od počiatku projektu. Myslím, že ideovo bol dobre nastavený. Chcel využiť potenciál územia pre rozvoj turizmu, prírodného, mäkšieho ako príležitosť pre miestnych ľudí závislých na príjmoch z dreva. No zvrhlo sa to. Súčasný návrh podľa môjho názoru úplne devalvoval pôvodné zámery – diverzifikovať lesnícke činnosti smerom k prírodnému turizmu,“ odpovedal na otázku Milan Ovseník.

„V návrhu bolo odstránených mnoho nedostatkov a dnešný návrh sa viac priblížil reálnemu stavu priaznivosti lesov v lokalite. Viac neznamená, že návrh je dokonalý, bolo by ešte čo vylepšiť. Máme však ešte výhrady k priebehu a spôsobu manažmentu nárazníkového pásma, ktorý sa podľa predloženého návrhu nebude dať v praxi realizovať tak, ako si to predstavuje navrhovateľ aj vzhľadom na to, že to nebolo prerokované, ani konzultované s užívateľmi pozemkov. Naše výhrady sme vzniesli ako pripomienky v medzirezortnom pripomienkovom konaní,“ poznamenal Pavel Machava.

„Nominačný projekt z roku 2007 počítal s výmerou tzv. jadrovej zóny 5 766,4 ha a s tzv. nárazníkovou zónou o výmere 13 818,39 ha. Výmera jadrovej zóny 5 766 ha však vychádzala z textovej časti, podľa mapovej časti nominačného projektu je výmera jadrovej zóny 3 500 ha. Návrh MŽP z roku 2019 počíta s tzv. jadrovou zónou o výmere 4 446,08 ha, čo predstavuje nárast jadrovej zóny oproti pôvodnému návrhu z roku 2007 podľa mapovej prílohy o 946 ha. Nárazníková zóna je v roku 2019 prezentovaná o výmere 15 475 ha, čo je nárast o 1 656,61 ha. Je však potrebné zdôrazniť, že pôvodný projekt z roku 2007 bol nepresný a značne nadhodnotený, čo sa týka výmery pralesov. Rozdielne výmery v návrhoch z 2007 a 2019 vznikli z dôvodu nepresných mapových podkladov a rozdielov v opisnej časti projektu. V roku 2019 sa Štátna ochrana prírody SR snaží výmerami čo najviac priblížiť k nominačnému projektu, čo však podľa nás nie je možné, nakoľko taká výmera pralesov v danom území neexistuje,“ upozornil riaditeľ Lesopoľnohospodárskeho majetku Ulič Peter Šiška.

Myslíte si, že návrhu MŽP SR predchádzala skutočne konštruktívna celoplošná diskusia?

„Myslím si, že odborná diskusia bola dostatočná, celospoločenská začína predložením návrhu,“ povedal Marián Jasík.

„To nemôžeme posúdiť, ale skôr nie. VLK od roku 2012 upozorňuje priamo Centrum Svetového dedičstva UNESCO na problémy s ochranou slovenských pralesov. Výsledkom sú naozaj tvrdé uznesenia Výboru Svetového dedičstva, na ktoré už slovenská vláda musela reagovať a spustil sa proces, ktorého sme teraz svedkom. Napriek tomu nás MŽP neprizýva na prevažnú väčšinu rokovaní,“ tvrdí Peter Sabo.

„Návrhu MŽP predchádzalo množstvo rokovaní a diskusií so zástupcami rezortu obrany a tiež správcu územia, ktorým je štátny podnik Vojenské lesy a majetky. Dohoda sa hľadala pomerne ťažko, pretože bolo nevyhnutné zosúladiť záujmy ochrany prírody, hospodárenia a úloh obrany štátu. Napokon bol odsúhlasený spoločný konsenzus a následne bol premietnutý do návrhu MŽP,“ uviedol Ján Jurica.

„Nemožno hovoriť o konštruktívnej celoplošnej diskusii, keďže podľa našich vedomostí takáto neprebiehala. Máme vedomosť o tom, že súkromní vlastníci vyslovili zásadný nesúhlas s postupom štátu, MŽP SR a ŠOP pri vyhlasovaní tohto chráneného územia najmä v tom, že štát nekomunikoval s miestnou komunitou, neinformoval ju pravdivo a úplne o skutočných sociálno-ekonomických dopadoch tohto vyhlásenia na miestnych obyvateľov a neriešil v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny tieto záležitosti na zmluvnom základe. Miestni obyvatelia nedôverujú štátu , MŽP SR a ŠOP a žiadajú, aby akékoľvek vzájomné vzťahy neboli riešené sľubmi, ale na jasnom zmluvnom základe,“ poznamenal Peter Šiška.

Ako hodnotíte rozširovanie bezzásahového územia?

„Pozitívne, v prípade Vihorlatu je to blízko ideálneho odborného riešenia, v prípade Polonín sa síce očakávania štátnych aj mimovládnych ochranárov nenaplnili, ale aj tu je to krok správnym smerom,“ myslí si Marián Jasík.

„Pôvodný návrh z roku 2007 hovoril o 5 770 hektároch bezzásahových území, v súčasnosti MŽ SR navrhuje 4 450 hektárov bezzásahových území. O rozšírení bezzásahového územia by som nehovoril. A dokonca uberajú z existujúcich bezzásahových území v takých klenotoch, ako sú NPR Morské oko a PR Kyjovský prales,“ povedal Peter Sabo.

„V tomto prípade ako záležitosť vynútenú nepriaznivou situáciou vytvorenou už pri podaní neodborne spracovaným nominačným projektom,“ tvrdí Ján Jurica.

„Pokiaľ počúvam odborníkov, môže fungovať pasívny manažment. No súčasne musí byť nastavený skutočne účinný aktívny manažment v ochrannej zóne. Úspechom jadra je nárazník s aktívnymi manažmentom. Nuž a prečítajte si, koľko je odborných pripomienok k súčasnému návrhu z dielne envirorezortu. Veď o manažmentových opatreniach ešte všetky krajiny neprijali záverečné stanovisko, ale naši „superenviroodborníci“ už majú jasno,“ zdôraznil Milan Ovseník.

„Našou filozofiou, ktorej sme sa celý čas držali, bolo, aby sa do vlastného územia dostali porasty, ktoré svojou prirodzenosťou najviac zodpovedali kritériám pralesa. Druhá strana presadzovala skôr kvantitu na úkor kvality, ako pri všetkých novovyhlasovaných chránených územiach,“ uviedol Pavel Machava.

„Ďalšie rozširovanie bezzásahového územia je z pohľadu LPM Ulič, š.p. neopodstatnené ako z dôvodu prirodzenosti lesov, tak aj z dôvodov ekonomicko-sociálnych,“ odpovedal Peter Šiška.

Myslíte si, že pri dohodách s neštátnymi vlastníkmi MŽP ponúklo všetky dostupné možnosti?

„Nemám všetky informácie, ale myslím si, že MŽP SR využilo všetky možnosti, ktoré má k dispozícií, aby presvedčilo vlastníkov. Žiaľ, miestni obyvatelia a vlastníci pozemkov majú pocit, že sa dostali na okraj záujmu a štát im len pridáva obmedzenia, z ktorých nič nemajú,“ tvrdí Marián Jasík.

„Nie. Premrhali sme historickú šancu na Slovensku ukázať, že ochrana prírody na súkromných pozemkoch sa dá robiť aj inak. V partnerstve na dobrovoľnej báze, ochrana zazmluvnená jasnými právami a povinnosťami dvoch zmluvných strán – objednávateľa služieb všeobecného hospodárskeho záujmu – Slovenskej republiky a realizátorov objednávky služieb vo verejnom záujme – urbárov spravujúce spoločné nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarované nehnuteľnosti drobných vlastníkov pôdy. Tak ako sme túto šancu premrhali v novele zákona o ochrane prírody a krajiny, v ktorej nejde o prírodu, ale o štátnu moc nad územím, a z ktorého budú následne profitovať iní – podľa toho ako sa štát rozhodne a komu to „posunie“. Len nie samotní vlastníci,“ uzavrel hodnotenie návrhu úpravy hraníc slovenských komponentov lokality svetového dedičstva UNESCO Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy Milan Ovseník.